Jaskyňa zapečatená 40-tisíc rokov odhalila mrazivú pravdu

Vedci otvorili priestor, do ktorého nevkročila ľudská noha desiatky tisíc rokov. To, čo našli vo vnútri, nenaplnilo romantické predstavy o praveku, ale skôr vyvolalo znepokojenie a nové otázky o tom, kým vlastne neandertálci boli.

Na južnom cípe Európy, v strmých vápencových útesoch Gibraltáru, sa nachádza Gorhamova jaskyňa – súčasť rozsiahleho jaskynného komplexu, ktorý dnes leží priamo pri mori. Kedysi však bol hlboko vo vnútrozemí. Postupné stúpanie hladiny oceánov zmenilo krajinu, no zároveň zakonzervovalo miesto, ktoré sa ukázalo ako jedinečný archív pravekého života.

Hoci jaskyne objavili už začiatkom 20. storočia, ich skutočný význam sa odhalil až o desaťročia neskôr. Archeologické výskumy ukázali, že nejde len o náhodný úkryt, ale o miesto, kde sa po dlhé tisícročia odohrával každodenný život neandertálcov. A to veľmi cielene a premyslene.

V jaskyni sa nenašli ľudské kostry, no stopy činnosti sú neprehliadnuteľné. Mušle, rybie kosti, pozostatky tuleňov či delfínov dokazujú, že neandertálci cielene využívali morské zdroje. Nešlo o primitívnych lovcov odkázaných na náhodu, ale o ľudí, ktorí rozumeli prostrediu a vedeli ho systematicky využívať.

Zvláštnu pozornosť vzbudili aj rytiny vyškriabané do kamennej podlahy. Pravidelné mriežkovité vzory nemajú jasné praktické využitie a niektorí vedci sa prikláňajú k tomu, že ide o formu raného umeleckého prejavu. Ak je to pravda, znamenalo by to, že schopnosť symbolického myslenia nevznikla až s moderným človekom.

Ešte zaujímavejšie sú technologické dôkazy. V jaskyni sa našlo ohnisko staré viac než 60-tisíc rokov, ktoré slúžilo na výrobu brezového dechtu. Tento „lepidlový“ materiál neandertálci používali na upevňovanie rukovätí kamenných nástrojov – čo si vyžaduje plánovanie, kontrolu teploty aj znalosť chemických procesov.

Najväčší šok však prišiel v roku 2021. Vedci objavili hlbokú komoru, ktorú po celý čas uzatvárali sedimenty. Bola nedotknutá minimálne 40-tisíc rokov. Vo vnútri sa našli pozostatky zvierat a ulita morského slimáka, ktoré tam zjavne neboli náhodou. Miestnosť bola používaná cielene – no nik presne nevie ako a prečo.

Tieto nálezy naznačujú, že neandertálci mohli v oblasti Gibraltáru prežívať ešte pred 33 až 24-tisíc rokmi. Oveľa dlhšie, než sa doteraz predpokladalo. Táto pobrežná enkláva mohla byť jedným z posledných útočísk druhu, ktorý nezmizol náhle, ale pomaly a potichu.

Príbeh neandertálcov v Gorhamovej jaskyni nie je vytesaný do pamätníkov, ale do vrstiev sedimentu, popola a kamennej podlahy. A čím viac ho vedci čítajú, tým menej sa podobá na príbeh primitívnych bytostí. Skôr na príbeh ľudí, ktorí boli našim zrkadlom.