Kde prežiť globálnu katastrofu? Umelá inteligencia vybrala 5 krajín

V Helsinkách si môžeš ísť zaplávať na miesto, ktoré má v čase ohrozenia slúžiť ako kryt. Podzemná plaváreň Itäkeskus je súčasťou civilnej ochrany mesta. Pre takéto priestory platí konkrétna lehota. Ak ich ľudia bežne využívajú na iný účel, musia sa dať vyprázdniť a pripraviť na ukrytie obyvateľov do 72 hodín.

Práve pripravenosť na krízu vyniesla Fínsko medzi päť krajín, ktoré podľa umelej inteligencie majú pri globálnej katastrofe výhodu. Výber zverejnil 2. novembra portál UNILAD. Okrem Fínska sa doň dostali Švajčiarsko, Island, Nórsko a Nový Zéland. Portál neuviedol, ktorý model použil, akú otázku mu položil ani podľa čoho porovnával tak odlišné hrozby, ako sú vojna a pandémia.

Na prvý pohľad vyzerajú ako obyčajná plaváreň či detské ihrisko. Pozri sa, ako Fíni využívajú podzemné kryty v čase mieru:

Pri Švajčiarsku sa dá jeden z dôvodov výberu overiť pomerne presne. Podľa tamojšieho Spolkového úradu pre ochranu obyvateľstva má krajina približne 370-tisíc súkromných a verejných krytov. V súčte ponúkajú miesto prakticky pre všetkých obyvateľov, hoci v niektorých obciach miesta chýbajú. Island sa do výberu dostal najmä vďaka elektrine z vody a geotermálnych zdrojov. Pri Nórsku zavážil aj prístup k potrave z mora.

Najzaujímavejší háčik má Nový Zéland. Čo by sa stalo, keby po jadrovej vojne sadze v atmosfére obmedzili slnečné svetlo a úroda by prudko klesla? Túto otázku skúmali výskumníci už v roku 2023. Aj pri najťažšom scenári v ich modeli by potraviny bežne určené na vývoz mohli domácemu obyvateľstvu poskytnúť približne jedenapolnásobok energie, ktorú denne prijíma.

Odľahlosť ostrovov má však aj druhú stránku. Po rovnakých námorných trasách, po ktorých jedlo odchádza, prichádza nafta, hnojivá aj náhradné diely. Ak by lode prestali priplávať, o tom, koľko jedla sa dostane na stôl, by rozhodovalo aj to, či má farmár čím pozbierať úrodu.