Vieme viac o Marse než o oceáne: A to je problém
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Freepik.com
Oceány pokrývajú väčšinu planéty, no ľudstvo pozná len zlomok toho, čo sa skrýva pod hladinou. Vedci dnes priznávajú, že o dne morí vieme menej než o povrchu Marsu – a občas sa z temnoty vynoria tvory, ktoré vyzerajú ako zo sci-fi.
Oceán zaberá viac než 70 percent povrchu Zeme a obsahuje takmer všetku vodu planéty. No napriek tomu sme preskúmali len smiešne malé percento jeho hlbín. Podľa odborníkov môže byť zmapovaných menej než 5 percent, niektoré odhady hovoria dokonca o tisícinách percenta. Aj samotná UNESCO upozorňuje, že o Marse vieme viac než o dne vlastných oceánov.
A práve v týchto nepreskúmaných hĺbkach sa objavujú tvory, ktoré menia naše predstavy o živote na Zemi. Jedným z nich je obria medúza Stygiomedusa gigantea – tichý kolos s ramenami dlhými viac než 10 metrov. Napriek svojej veľkosti bola za vyše sto rokov pozorovaná len niekoľkokrát.
Záznamy pochádzajú najmä z výskumov inštitúcií ako Monterey Bay Aquarium Research Institute, ktoré pomocou diaľkovo ovládaných ponoriek zachytili jej pomalý, prízračný pohyb v absolútnej tme. Medúza žije najčastejšie v hĺbkach 1 000 až 3 000 metrov, kde vládne extrémny tlak a chlad.
Zvláštne je, že tento druh nemá klasické žihadlové bunky. Neloví jedom, ale pascou – rozprestrie obrovské ramená a čaká, kým sa do nich korisť sama zamotá. V prostredí, kde je potravy minimum, ide o mimoriadne účinnú stratégiu.
Vedci dodnes nevedia, koľko týchto medúz existuje, ako dlho žijú ani ako presne vyzerá ich životný cyklus. Práve takéto objavy však pripomínajú nepríjemnú pravdu: hlbiny oceánov sú stále cudzím svetom. A ak sa tam viac než sto rokov dokázal skrývať desaťmetrový tvor, otázka znie – čo všetko ešte nevidíme?