TAKTO by sa na Mesiaci dali stavať cesty

Hoci na Mesiaci nie je prakticky nič, čo by umožňovalo život a vybudovanie základne, napríklad žiadna voda ani vzduch, najväčším problémom je prach, ktorý pokrýva jeho povrch. Poškodzuje povrch skafandrov a narúša činnosť prístrojov, ale výskumníci v Nemecku sa domnievajú, že našli možné riešenie problému s prachom.

Denník The Guardian informuje o možnosti vytvoriť cesty a miesto pristátia roztopením prachu na povrchu. To by si vyžadovalo obrovskú šošovku. Riešenie by bolo praktické aj v tom, že by odpadla potreba nákladnej a neistej prepravy rôznych stavebných materiálov na miesto, pretože by sa pracovalo s materiálom, ktorý tam už je, a roztavením by sa vytvoril pevný povrch pre ďalšie citlivé zariadenia.

NASA už venovala veľkú pozornosť zmierneniu škôd spôsobených prachom, ale doteraz sa nenašlo trvalé a uskutočniteľné riešenie. Sypký prach pokrývajúci povrch je však k dispozícii na zemi a výskumníci z Univerzity v Aalene prišli s riešením, ktoré by mohlo byť na diaľku realizovateľné, ak by sa na Mesiaci začala budovať cesta.

Výskumníci, ktorí štúdiu publikovali v časopise Scientific Reports, experimentovali s materiálom EAC-1A, modelovaným podľa mesačného prachu, v laboratórnych podmienkach: zahriali ho na teplotu 1600 stupňov Celzia pomocou 50 milimetrov hrubého laserového lúča, aby ho roztavili. Vznikli tak vzájomne sa prelínajúce trojuholníky, ktoré sa dajú použiť na vytvorenie väčších povrchov a ciest.

Vedci dúfajú, že pomerne pomalý proces (vytvorenie pristávacej plochy s rozmermi 10 krát 10 metrov by trvalo približne 100 dní) by mohol viesť k vytvoreniu bezpečných povrchov na oblohe. Lenže tam by na roztavenie povrchu použili slnečné svetlo, nie laser, ale šošovku s veľkosťou takmer 2,5 metra štvorcového. Do tejto šošovky z polymérnej fólie by sa mohol dostať aj prach, ktorý by blokoval výstavbu ciest, ale na to už výskumný tím myslel. Uvažujú o šošovke, ktorá by dokázala otriasť rušivé prachové častice vďaka zabudovanej vibračnej funkcii.