India to Rusom poriadne natrela: Triumf veľkej krajiny šokoval celý svet

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: China Lunar Exploration Project)

India dosiahla historický míľnik a Rusom predviedla poriadnu šou.

India to dokázala. Pristávací modul a rover misie Chandrayaan-3 dosiahli povrch Mesiaca a pristáli podľa očakávania v stredu 23. augusta o 12:34 UTC. India sa stala štvrtou krajinou, ktorá po Sovietskom zväze, Spojených štátoch a Číne úspešne pristála na Mesiaci.

Chandrayaan-3 pristál na takmer 70 stupňoch južnej zemepisnej šírky, čo je prvá misia, ktorá pristála na južnom póle Mesiaca. Záujem vesmírnych agentúr o túto oblasť vyvolali trvalo zatienené krátery, v ktorých bol z obežnej dráhy Zeme zistený ľad, čo by mohlo odôvodnene naznačovať prítomnosť vody. Vzhľadom na nízky sklon Mesiaca sa na póloch nachádzajú "pasce", kam sa svetlo nikdy nedostane, a 60 percent z nich sa nachádza za 80. rovnobežkou na južnom póle. To je jeden z dôvodov, prečo je hlavným cieľom misie Artemis 3 dopraviť tam o niekoľko rokov ľudí, ale najprv dostane šancu preskúmať oblasť India.

Pristátie na Mesiaci zostáva fenomenálnym úspechom. To, že sa uskutočnilo mnoho úspešných misií, neznamená, že to nie je hazard. Presne to dokázalo pristátie ruskej Luny 25. V minulosti sa Izrael, partnerstvo Spojených arabských emirátov a Japonska a dokonca ani indickému pristávaciemu modulu Chandrayaan-2 nepodarilo bezpečne dosiahnuť povrch. Väčšia časť Chandrayaan-2 však pokračuje v dôležitých vedeckých pozorovaniach v okolí Mesiaca, urobila niektoré z doteraz z povrchu Mesiaca najviac snímok s najvyšším rozlíšením.

Chandrayaan-3 Mission:
The image captured by the
Landing Imager Camera
after the landing.

It shows a portion of Chandrayaan-3's landing site. Seen also is a leg and its accompanying shadow.

Chandrayaan-3 chose a relatively flat region on the lunar surface ?… pic.twitter.com/xi7RVz5UvW
— ISRO (@isro) August 23, 2023

Pristátie bolo jednou z najväčších prekážok, ale nebola jediná, ktorú bolo potrebné prekonať. Byť prvým na takej vysokej zemepisnej šírke je riskantná záležitosť. V už aj tak nehostinných mesačných podmienkach je to ešte drsnejšie prostredie, než obyčajne. Terén je veľmi členitý, množstvo slnečného svetla znížené a teploty môžu byť veľmi nízke. Tím misie je však nadšený, že dokázal čeliť týmto výzvam.

Pomocou misie dokážu schopnosti rovera a potom budú pristávací modul a rover vykonávať výskum na mesačnej pôde. Cieľom je pracovať aspoň 14 pozemských dní (jeden celý lunárny deň) a orbitálna časť aspoň šesť mesiacov. Ak všetko pôjde dobre, tieto čísla by mohli ľahko prekonať.

Medzi jednotlivými experimentmi budú merať zloženie mesačného povrchu, určovať, koľko ľadu sa nachádza v mesačnej pôde, a snažiť sa lepšie pochopiť, ako vzniká riedka atmosféra Mesiaca.

;