Existujú tri skupiny kávičkárov: Do ktorej patríte vy?

Niekoho káva "nakopne", iný pomaly ani nevie, že ju pil. Vedci zhodnotili celkovú bilanciu kofeínu v ľudskom organizme a prišli na to, že účinok kávy záleží od toho, ako je naše telo geneticky vybavené.

​Začiatky pestovania kávovníka a varenie kávy je vraj možné vystopovať až k etiópskemu pastierovi, ktorý si všimol, že keď sa jeho kozy napasú na červených bobuliach jedného kra, správajú sa veľmi rozjarene.

Zo svojej etiópskej domoviny sa kávovník dostal do Arábie, odkiaľ sa potom šírilo umenie praženia kávových zŕn a prípravy kávy ďalej do sveta. Európa sa s kávou zoznámila prostredníctvom benátskych kupcov, ktorí dovážali kávové zrná z Orientu.

Do jednej z "kávových bášt", do Brazílie, sa kávovník dostal až v 18. storočí, ale naplno sa tam začal pestovať až o sto rokov neskôr, keď sa krajina oslobodila spod portugalskej nadvlády.

​Káva nepôsobí na každého rovnako

Dnes holdujú káve pre jej chuť a povzbudivé účinky milióny ľudí na celom svete. Nápoj ale nepôsobí na každého rovnako. Niekto po jednej šálke nezažmúri oko dlho do noci a druhý spí ako bábätko, aj keď ich vypil pred spaním aj päť. Kľúčovou molekulou zodpovednou za stimuláciu organizmu kávou je kofeín.

V organizme sa viaže na rovnaké miesta ako adenozín, ktorý je na rozdiel od kofeínu ľudskému organizmu vlastný. Adenozín patrí k "spánkotvorným" látkam, ktoré vznikajú v mozgu pri nevyspaní. Kofeín účinky hromadiace sa adenozínu oslabuje a zaháňa tak ospalosť.

Schopnosť väzby na molekuly, ktoré riadia činnosť svalu, zaisťuje stimulačný efekt kofeínu na srdcovú svalovinu a krvný obeh. V športe preto patrí káva a v nej obsiahnutý kofeín k obľúbeným povoleným podporným prostriedkom. Niektorí profesionálni cyklisti vypijú pred náročnou etapou aj desať šálok.

Na nervový systém účinkuje kofeín cez molekuly adenozínových receptorov, ktoré si ľudské telo vytvára podľa génu ADORA2A. Ľudia môžu zdediť rôzne varianty tohto génu a následne potom ich receptory viažu kofeín pevnejšie alebo voľnejšie.

Pri odbúravaní kofeínu v ľudskom organizme patrí kľúčová úloha pečeňovému enzýmu vyrábanému podľa inštrukcií génu CYP1A2. Tiež ten sa môže vyskytovať v rôznych variantoch, ktorých nositelia sa potom líšia intenzitou odbúravania kofeínu. Niekto zdedil enzým pracovitejší, iný lenivejší.

​Tri "kasty"

O výslednej sile účinku kofeínu na konkrétneho človeka rozhoduje ochota tejto látky k väzbe na adenozínový receptor v kombinácii s tempom jej likvidácie. Prehľadne zhŕňa tieto okolnosti správa tímu J. W. Langera z Institute for Scientific Information on Coffee. Doktor Langer delí ľudí, ktorí pijú kávu, do troch základných kategórií.

Do prvej skupiny radí ľudí s vysokou vnímavosťou ku kofeínu. Tým sa kofeín silno viaže na bunky nervového systému a pečeň ho len pomaly odbúrava. Kofeín preto zostáva v tele dlhšie a pôsobí razantnejšie. Pitie kávy môže u týchto jedincov vyvolávať problémy so spánkom. Našťaastie tvoria silno vnímaví pijani kávy len malú časť ľudskej populácie.

V druhej skupine sú podľa doktora Langer ľudia, ktorí si vďaka stredne intenzívnemu metabolizmu kofeínu udržujú v tele "kofeínovú rovnováhu". Pri konzumácii 2 až 5 šálok kávy za deň nepociťujú žiadny problém. Všeobecne sa im neodporúča piť väčšie množstvo kávy pred spaním, ale mnohí nemajú ani s tým veľké problémy.

V tretej skupine sa nachádzajú ľudia, ktorí kofeín rýchlo metabolizujú a vylučujú ho z tela von. Tí si povzbudzujúce účinky kávy veľmi neužijú. Doktor Langer ale tieto "rezistentné typy" nabáda, aby sa nepokúšali dohnať svoj kofeínový hendikep zvýšenou konzumáciou nápoja.

Tiež títo ľudia by mali rešpektovať odporúčania Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín a držať konzumáciu kofeínu pod 400 miligramami denne. To odpovedá najviac piatim šálkam kávy za deň. Ľudia so slabou odozvou na kávu si môžu s pokojným svedomím dopriať tento nápoj pred spaním, pretože väčšina z nich zaspáva bez najmenších problémov.