Prelom v skúmaní mozgu: Jednoduchý reflex riadi stravovanie
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si tiež archívne video o tom, koľko zaplatíme za vianočné jedlo.
Americkí vedci pri pokusoch na myšiach zistili, že ľudské stravovanie môže riadiť len trojaký druh neurónov. To znamená, že jeme v podstate reflexívne.
Výskumníci z Rockefellerovej univerzity v USA pri skúmaní stravovania prišli na prekvapivé odhalenie. Christin Kosse, neurovedkyňa a hlavná autorka štúdie publikovanej v magazíne Nature, uvádza, že výsledky výskumu na myšiach ukazujú, že rýchlo a efektívne fungujúci mozgový okruh zložený iba z troch druhov neurónov reguluje žuvanie a ovplyvňuje aj chuť do jedla.
Kosse dodáva, že nečakali, že obmedzenie fyzického pohybu čeľuste môže ovplyvniť apetít.
Už skôr bolo známe, že poškodenie časti hypotalamu môže viesť k obezite u ľudí. Preto sa Kosse a jej tím rozhodli podrobnejšie skúmať neuróny v tejto oblasti mozgu na myšiach. Predchádzajúce štúdie ukázali, že narušenie expresie proteínu známeho ako mozgový neurotrofický faktor (BDNF) súvisí s metabolickými problémami, prejedaním sa a obezitou.
Vedci pomocou špeciálnej metódy zasiahli do fungovania BDNF u myší, čo spôsobilo, že tieto zvieratá stratili záujem o jedlo – nezáležalo na tom, či boli hladné alebo sýte. Ani sladké a tučné pochúťky, ktoré by ich normálne prilákali, ich nezaujímali. U ľudí by to bolo ako ignorovanie kúsku čokoládovej torty.
Výsledok bol šokujúci. Experti si predtým mysleli, že potešenie z jedla nie je možné takto ovplyvniť. Zdá sa však, že BDNF potláča aj samotnú túžbu po jedle.
Proces funguje aj opačne. Keď vedci zablokovali BDNF, myši pocítili neodolateľnú túžbu jesť a začali hrýzť všetko, vrátane nestráviteľných predmetov. Tradičného jedla pritom skonzumovali o 1200 percent viac.
Podľa tímu výskumníkov dostávajú neuróny BDNF informácie od senzorických neurónov, čo následne ovplyvňuje hlad. Tieto neuróny potom regulujú pMe5 neuróny zodpovedné za žuvanie. Logicky sa ukázalo, že manipulácia s BDNF ovplyvní aj tento proces.
Keď vedci oddelili BDNF neuróny od pMe5, myši vykonávali žuvacie pohyby aj vtedy, keď už nemali potravu. To naznačuje, že BDNF vlastne spomaľuje žuvací proces, ktorý je za normálnych okolností automaticky aktívny. Ak sa táto oblasť mozgu poškodí, môže to viesť k prejedaniu a obezite.
Vedcov tieto zistenia prekvapili, pretože sa zdá, že jedenie je reflexný proces, podobne ako kašľanie, hoci predtým sa považovalo za oveľa zložitejšie. Výsledky štúdie však môžu v budúcnosti pomôcť pri znižovaní obezity u ľudí s poškodenou mozgovou oblasťou zodpovednou za reguláciu stravovania.