Spojené štáty chceli na Mesiac zhodiť atómovú bombu

V najtemnejších rokoch studenej vojny, keď Amerika výrazne zaostávala vo vesmírnych pretekoch, vymyslelo americké letectvo sci-fi plán, ako poraziť Sovietov a obnoviť morálku Američanov zničených Sputnikom.

Hoci sa písal rok 1958, tri roky pred Gagarinovým letom do vesmíru, bola Amerika vydesená, že ju komunisti predbehli v technologickom vývoji.

Projekt A119 sa skutočne rozbehol, keď sa v spravodajských kruhoch rozšírila správa, že Sovieti sa chystajú urobiť presne to isté, demonštrovať svoju silu zhodením jadrovej bomby na Mesiac. Pôvodne to bolo naplánované na 7. novembra 1957, aby sa to zhodovalo s výročím socialistickej revolúcie a zatmením Mesiaca, ktoré by bolo zo Zeme mimoriadne veľkolepé.

Americký plán počítal s použitím relatívne malej bomby s hmotnosťou 1,7 kiloton, čo je približne desaťkrát viac ako hirošimská bomba. Bomba by bola vynesená raketou na Mesiac, kde by explodovala v blízkosti mesačného terminátora oddeľujúceho tmavú a svetlú stranu. Inžinieri letectva vypočítali, že zásah by bol presný do vzdialenosti troch kilometrov. Plán bol prísne tajný a sprevádzalo ho množstvo kontroverzií. Vedci v tom čase nevylučovali možnosť mikrobiálneho života na Mesiaci, ktorý by bol výbuchom vážne kontaminovaný a narušil by výstavbu ľudských kolónií, ktoré sa v tom čase tiež vážne plánovali.

Od projektu sa nakoniec v roku 1959 upustilo, pretože politika ho považovala za príliš riskantný z hľadiska vzťahov s verejnosťou. Čí presne to bol nápad, je po polstoročí takmer nemožné zistiť, ale existuje niekoľko indícií, že to bol práve Edward Teller, kto takýto nápad presadil, hoci aj s cieľom otestovať účinky a dôsledky výbuchu v dovtedy neznámych podmienkach. Neskôr, počas programu Apollo, sa objavila aj myšlienka jadrového výbuchu na Mesiaci s cieľom získať viac informácií o geologickej stavbe Mesiaca analýzou čerstvo vytvoreného krátera.

Svet sa o tomto šialenom pláne dozvedel až v roku 2000, hoci americká vláda dodnes odmietla priznať, že by mala s takýmto projektom niečo spoločné. Mlčanie prelomil až vedec NASA Dr. Leonard Reiffel (zástupca riaditeľa programu Apollo), ktorý viedol tím desiatich výskumníkov, ktorých úlohou bolo zaručiť viditeľnosť hríbového mraku zo Zeme a navrhnúť vedecké zdôvodnenie a vyšetrovanie politicky motivovaného výbuchu. Súčasťou tímu bol aj Carl Sagan, ktorý sa neskôr viac ako ktokoľvek iný zaslúžil o propagáciu vedy na celom svete prostredníctvom televízneho seriálu Kozmos v 80. rokoch 20. storočia.