Smeruje naša evolúcia k vyvinutiu nového druhu?

Pred 300 tisíc rokmi sa Homo sapiens stal dominantným ľudským druhom, ale nedávne evolučné zmeny, ako napríklad tolerancia laktózy a zvýšený počet cisárskych rezov, ukazujú, že ľudia sa stále vyvíjajú. Speciácia, proces, ktorý vedie k vzniku nového druhu, môže prebiehať rôznymi cestami, napríklad geografickou izoláciou. Zatiaľ čo zvýšená globálna interakcia v 21. storočí znižuje pravdepodobnosť vzniku ľudskej speciácie, pokrok v úprave génov a možná kolonizácia iných planét otvárajú nové evolučné cesty. Napríklad na Marse by sa z ľudstva mohol vyvinúť nový druh, pretože tamojšie podmienky by mohli predstavovať bezprecedentný evolučný tlak.

Samozrejme, uvedené príklady sa môžu zdať malé (tolerancia laktózy mala vážne dôsledky - napríklad spôsobila, že naši predkovia boli väčší a ťažší), ale tieto evolučné stopy sa časom kumulujú a potenciálne vedú k vzniku nových druhov. Geografická izolácia, ako napríklad rozdelenie ostrova riekou, môže viesť k rozvoju odlišných adaptácií v oddelených populáciách, čo vyvrcholí evolúciou dvoch druhov. Príkladom tohto javu je rozdelenie medzi šimpanzmi a bonobmi, ktoré spôsobila rieka Kongo pred viac ako miliónom rokov - čím rozdelila rané populácie opíc.

V 21. storočí však ľudstvo zažíva rovnako intenzívnu globálnu interakciu, čo má tendenciu znižovať pravdepodobnosť vzniku nových ľudských druhov - technologický pokrok však vytvára nové možnosti. Úprava génov, môže ovládať ľudské genómy spôsobom, ktorý môže viesť k odlišným evolučným cestám pre modifikované a nemodifikované populácie. Inými slovami, časom by sa mohol objaviť "upravený" ľudský druh.

Evolučné tlaky môžu vyplynúť aj z kolonizácie iných planét, napríklad Marsu. Vesmír a osobitné podmienky života na inej planéte môžu vystaviť ľudí novým evolučným tlakom, vrátane novej stravy, atmosféry až po úplne odlišné sociálne prostredie. Postupom času a po oddelení od pozemských jedincov sa tieto zmeny môžu kumulovať a vyústiť do vzniku "marťanského" druhu.