NASA zisťovala: Navštívili ľudia niekedy Mars?

Hoci pristátie človeka na Marse je ešte ďaleko, robotické misie prebiehajú už od 60. rokov minulého storočia. Misie Artemis na Mesiac sa pripravujú aj na programy na Mars, v rámci ktorých NASA plánuje vyslať posádky na túto planétu niekedy v rokoch 2030 a 2040.

NASA položila 15. februára vo videu vedcovi Mitchovi Schultemu z programu Mars Exploration Program (MEP) zdanlivo zvláštnu otázku, či ľudia niekedy navštívili Mars. Odpoveď na otázku je celkom jasná a veľmi stručná: "osobne nie." Téma však môže byť aktuálna z viacerých dôvodov, jedným z nich je výročie programu Perseverance a druhým program Artemis. Ako povedal Schulte:

"Ľudia osobne na Marse neboli, ale v minulosti sme tam poslali niekoľko vesmírnych prostriedkov.

V súčasnosti sú na povrchu Marsu dva funkčné marsovské rovery. Tieto zohrávajú kľúčovú úlohu pri zisťovaní, aké je na Marse skutočné počasie, povrchové podmienky alebo aká môže byť tamojšia teplota. Takže keď budeme chcieť poslať na Mars ľudí, budeme vedieť oveľa viac, ako by sme vedeli inak."

Perseverance je jedným z dvoch marsovských roverov, ktoré v súčasnosti pracujú na vzdialenej planéte (druhým je Curiosity, zatiaľ čo o funkčnosti čínskeho Zhurongu, ktorý je tiež na Marse, sa stále pochybuje) a v súčasnosti má za úlohu zbierať vzorky marťanských hornín v oblasti krátera Jezero. Tieto vzorky budú vrátené na Zem v rámci programu Mars Sample Return Program, spoločnej misie NASA/ESA, ktorej cieľom je okrem iného preskúmať, či na Marse niekedy v akejkoľvek forme existoval život a či sa v zložení hornín nachádzajú nejaké náznaky tohto života. Medzitým vrtuľník Ingenuity, ktorý sprevádza Perseverance, poslúžil aj na dôležitý účel: ukázal, či je na planéte s riedkou atmosférou let možný, čo znamená, že inžinieri by mohli použiť podobné riešenia na uľahčenie mobility v budúcich misiách.

Ingenuity has completed Flight 43 – its longest flight in nearly a year! ?

The #MarsHelicopter traveled 1,280 ft (390 m) across the Martian surface for 145.99 seconds at a max. altitude of 40 ft (12 m). https://t.co/1CXIWdYIAQ pic.twitter.com/wxSVvSRcaN

— NASA JPL (@NASAJPL) February 16, 2023

Ingenuity 16. februára dokončil svoj 43. let, jeden z najdlhších v histórii, a to výrazne predstihol očakávania: rekordér vlani v apríli preletel vzdialenosť 710 metrov a 418 metrov a teraz 390 metrov. Úspech vrtuľníka je veľkým aj preto, že bol pôvodne navrhnutý na prevádzku na Marse len na 30 dní a jeho jediným cieľom bolo demonštrovať, ako sa lieta, ale po dvoch rokoch je stále schopný to robiť znova a znova.

A pritom v jednom momente svojej kariéry takmer skončil a musel sa vrátiť z polomŕtveho stavu,

po tom, čo mu v mrazivej noci na Marse v máji 2022 došla energia. Ráno sa mu však vďaka slnečnému žiareniu podarilo dobiť batérie a bol vzkriesený - proces, ktorý NASA nazýva Lazarov cyklus podľa biblického príbehu o Lazarovi.

Perseverance spolu so svojím spoločníkom pristál na Marse len pred dvoma rokmi, 18. februára 2020, ale Ingenuity napriek všetkej snahe zaostáva za robustnejším marsovským roverom, ktorý sa pri hľadaní nových vzoriek posúva stále ďalej. Nech už je ich osud akýkoľvek, zber údajov oboma sondami poskytne množstvo nových informácií o marťanských podmienkach a, ako povedal Schulte, pripraví pôdu pre budúce misie s ľudskou posádkou, ktoré si budú vyžadovať čo najväčšiu starostlivosť pri plánovaní a príprave.

"Prečo na Marse neboli ľudia už predtým?" položil vedec NASA ďalšiu otázku vo videu, ale odpoveď v tomto prípade nie je zložitá: prístup k vzdialenej planéte, cesta trvajúca až deväť mesiacov a nehostinné podmienky na Marse pre prichádzajúcich robia každú ľudskú výpravu veľmi náročnou. Inžinieri neustále experimentujú s novými typmi motorov, ktoré by mohli cestu skrátiť, a pripravujú sa plány pre mestá na Marse, ale fyzická a psychická záťaž spojená s cestou, škodlivé účinky radiácie a obrovské množstvo vybavenia, ktoré by astronauti museli mať pri sebe, sú hlavnými prekážkami pri plánovaní misií.

Podľa profesora Alexa Rolanda z Duke University je riešenie týchto problémov celkom jednoduché: zo všetkých týchto dôvodov by NASA nemala posielať ľudí na Mars vôbec, a dokonca ani na žiadne iné teleso. Keďže roboty sa dajú zostrojiť na vykonávanie takmer akejkoľvek úlohy mimo Zeme a sú odolnejšie a často dokonca lepšie ako ich ľudské náprotivky, je mrhaním úsilia riskovať ľudské životy za obrovské náklady počas vesmírnych misií.

"Blížiace sa výročie tragédií Challengeru a Columbie nám pripomína, že ľudské lety do vesmíru sú krehké a nebezpečné.

[...] Misie na nízkej obežnej dráhe Zeme boli jednoduché a bezpečné v porovnaní s misiami na Mars - alebo, keď na to príde, s ďalšou misiou na Mesiac," uviedol Roland v článku uverejnenom 24. januára. Z údajov vyplýva, že NASA od roku 1958 vynaložila približne polovicu svojho rozpočtu na pilotované misie, pričom podľa profesora väčšinu vedeckého výskumu a užitočných aplikácií vykonali automatizované nástroje. "Vysielanie ľudí na Mars v dohľadnej budúcnosti je nebezpečná a drahá záležitosť. Nechajme to na Elona Muska," uzavrel Roland.

Ale vzhľadom na to, že programy na Mars a Mesiac vrátane misií s posádkou sú na programe čoraz väčšieho počtu vlád, je možné, že lety ľudí na iné telesá sa po roku 1970 opäť vrátia do módy. Existuje jedna metóda, ktorá by mohla znížiť riziká a ťažkosti spojené so starostlivosťou o posádku, ale k jej zavedeniu do praxe je ešte ďaleko: hibernácia, s ktorou experimentujú okrem iných aj výskumníci z Európskej vesmírnej agentúry. Jennifer Ngo-Agh, koordinátorka programu ESA pre výskum a dopravu, odhaduje, že udržiavanie každého astronauta pri živote počas cesty na Mars by si vyžadovalo 30 kilogramov potravín, vody, vzduchu a ďalších základných spotrebných materiálov na osobu a deň, čo by pre kozmickú loď, ktorá ich nesie, predstavovalo obrovskú záťaž navyše, a teda aj dodatočnú spotrebu paliva.

Ľudia cestujúci v stave hibernácie by spotrebovali oveľa menej a počas cesty by boli menej vystavení psychickému stresu. A hibernácia by mala aj ďalšiu výhodu: štúdie na potkanoch ukázali, že v tomto stave nemajú účinky žiarenia na organizmus také nepriaznivé zdravotné následky a že miera prežitia sa výrazne zvyšuje. ESA financuje niekoľko výskumných programov na preskúmanie možnosti syntetickej hibernácie, aby sa jednodňové vesmírne misie mohli uskutočniť "pohodlne" a s čo najmenším rizikom a aby sa na otázku NASA "navštívili ľudia niekedy Mars?" dalo odpovedať kladne.