Mohol vo Francúzsku napadnúť a zabiť ľudí brutálne silný praveký predátor?

Popis očitých svedkov sedí presne na Hyaenodona.

Tvrdenie, že živý svet našej Zeme už poznáme dokonale, je zveličovanie, keďže neexistuje rok, kedy by vedci neobjavili nový druh živočícha. Napriek nepretržitému bádaniu sa vždy nájdu prípady, ktoré sú považované za večnú záhadu.

Dodnes napríklad nevieme, aké zviera v rokoch 1765 až 1767 zošalelo vo Francúzsku a zabilo najmenej 100 ľudí v oblasti Gévaudan. Beštia (ako ho volali) nemala žiadne zľutovanie s mužmi, ženami ani deťmi a dlho ju nebolo možné zdolať ani pred ňou uniknúť.

Súčasnosť verí, že to bol obyčajný vlk, ale ľudia, ktorí vtedy žili, by tohto každodenného predátora tiež poznali. Jeho prvou zaznamenanou obeťou bol 14-ročný pastier, hoci jedna mladá žena predtým hlásila, že ju obluda napadla, no zázračne ju ochránilo jej stádo kráv.

Postupom času desivých prípadov pribudlo toľko, že si mnohí ľudia mysleli, že neexistuje len jedna Beštia. Ľudia v okolí ponúkali odmenu za jej ulovenie a preto okolie prečesalo niekoľko poľovníkov, no pátranie zostalo dlho bezvýsledné. Pri jednej príležitosti síce chytili toto vraždiace monštrum zbraňami, no vstalo zo zeme a utieklo.

Na jeseň roku 1765 bol zastrelený obrovský vlk, ktorý bol považovaný za Beštiu. Zviera bolo vypchaté a poslané na kráľovský dvor a jeho lovec dostal slušnú peňažnú odmenu. Útoky však pokračovali až od decembra.

V lete 1767 u miestnych obyvateľov pretiekol pohár a spustili masívny lov. Na jednom zo svahov Mount Mouchet sa im opäť podarilo zabiť vlka, v ktorého bruchu našli ľudské pozostatky. Beštia odvtedy zmizla bez stopy.

Mohol byť krutým vražedným strojom skutočne vlk? Očití svedkovia ho opisovali podobne, no niektorí ho videli vo veľkosti koňa. Mal červenosivú srsť s čiernym pruhom na chrbte.

Mohol to byť zablúdený lev alebo – čo je ešte šokujúcejšie – dávny predátor, ktorý tu zostal zo začiatku miocénu? Opis prekvapivo sedí na cicavca Hyaenodona, ktorý vyhynul pred 16 miliónmi rokov. Hmotnosť najväčších exemplárov dosahovala pol tony, existovali však aj menšie jedince.