Vojakov zabitých v bitke pri Waterloo postihol hrozný osud: Na TOTO boli použité ich telá
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Jan Willem Pieneman La bataille de Waterloo (1824, Rijksmuseum, Amsterdam)
Lupiči nemeškali ani minútu v nádeji na veľký finančný zisk.
Jedna z najslávnejších bitiek vo svetovej histórii sa odohrala pri belgickom Waterloo 18. júna 1815. Napoleon Bonaparte sa po návrate z exilu z ostrova Elba opäť pokúsil prevziať moc, no proti spojeným armádam európskych mocností neuspel.
V bitke proti sebe stálo asi 72 tisíc Francúzov proti 100 tisícom britských, holandských a pruských vojakov, takže nemali veľkú šancu ich početne prevýšiť, aj keď boli chvíle, keď sa zdalo, že bitku dokážu vyhrať.
Straty Napoleona boli 29 tisíc a jeho nepriateľa 24 tisíc a mŕtvych nebolo možné dôstojne pochovať. Krátko po tom, čo delá stíchli, objavili sa lupiči, ktorí mŕtvym vojakom vylamovali zuby, aby ich predali na zubné protézy.
Podľa novej štúdie nazmar neprišli ani mŕtvoly, keďže z kostí veľkej časti takmer 60 tisíc padlých vojakov sa vyrábalo umelé hnojivo v celej Európe (hlavne Anglicku), čo je rovnako hrozné, ako to znie. To všetko vysvetľuje aj to, prečo sa na mieste slávnej bitky našlo tak málo pozostatkov.