Keď americká armáda testovala jadrové zbrane na vlastných vojakoch

Počuli sme už množstvo príbehov o tom, ako studená vojna a neustály strach z jadrovej apokalypsy viedli súperiace mocnosti k iracionálnym rozhodnutiam, ale aj optikou 50. rokov sa zdá byť tento prípad šialený.

V 50. rokoch minulého storočia žili Američania svoj bežný život spôsobom, že sa na oblohe mohli kedykoľvek objaviť sovietske bombardéry, ktoré mali na mestá hádzať atómové bomby. Pocit neustálej hrozby sa stal súčasťou každodenného života natoľko, že verejnosť bola v televízore poučovaná, čo robiť v prípade jadrového záblesku. To je tá slávna metóda "duck and cover", čiže "prikrč a zakry sa".

Samozrejme, aj Spojené štáty neustále zbrojili a v čase, keď bol v prezidentskom úrade Dwight D. Eisenhower, sa stali povrchové jadrové výbuchy v nevadskej púšti a pri atole Bikini každodennou súčasťou života. Testovacie výbuchy však dali odpoveď len na to, ako odplatiť možný sovietsky útok, ale nie ako zabrániť smrti miliónov ľudí. Americká armáda preto do konca 50. rokov vyvinula malú len 1,5 kilotonovú jadrovú hlavicu (2 kilotony, podľa iných zdrojov), ktorá sa mohla namontovať na stíhačky s raketami MB-1. Jadrová zbraň len desatiny veľkosti atómovej bomby v Hirošime by slúžila na odpálenie nepriateľských bombardérov pred útokom, čím by sa zabránilo zničeniu.

Američania však nepoznali následky takejto relatívne malej explózie na ľudské telo a nechceli počas nepriateľského jadrového útoku ani riskovať vlastné zabitie americkej populácie. To nás privádza do 19. júla 1957, keď sa uprostred nevadskej púšte, 100 kilometrov od Las Vegas, zhromaždilo päť statočných vojakov: plukovník Sidney Bruce, podplukovník Frank P. Ball, major Norman Bodinger, major John Hughes a Don Lutrel sa dobrovoľne prihlásili, aby hrali úlohu pokusných králikov. Jediný, kto sa dobrovoľne neprihlásil, bol George Yoshitake, ktorý experiment zaznamenával - bol súčasťou špeciálnej jednotiek, ktoré fotografovali experimentálne výbuchy bez akýchkoľvek ochranných prostriedkov.

"Bol som dosť zaneprázdnený za kamerou," spomínal 82-ročný Yoshitake v roku 2010 pre nemecký Spiegel. "Potom som kútikom oka zbadal záblesk."

Test s kódovým označením „John“ počas operácie Plumbob prebiehal presne podľa plánov americkej armády: Vojaci zapojení do experimentu nemali žiadne problémy s výbuchom hlavice vo výške päť kilometrov, čo utvrdilo armádnych lídrov, že použitie jadrových rakiet je bezpečné. Čiastočne mali pravdu. V roku 2012 NPR skúmali, čo sa stalo s vojakmi zapojenými do experimentu. Zistili, že väčšina z nich sa dožila slušného veku: Don Lutrel zomrel vo veku 63 rokov, John Hughes vo veku 71 rokov a Frank P. Ball a Sidney Bruce vo veku 83 a 86 rokov, rovnako ako Yoshitake. Bol posledným účastníkom testu a zomrel v decembri 2013.

Iní však také šťastie ako tí na nahrávke nemali. V priebehu rokov americká vláda vyplatila viac ako 813 miliónov dolárov ako odškodné viac ako 16 tisíc ľuďom, nehovoriac o mnohých zvieratách, ktoré boli počas testov tiež zabité.