Budeme žiť v lietajúcich mestách, ak vyčerpáme zásoby Zeme?

Aký by bol svet, keby boli obydlia ľudí oveľa mobilnejšie ako tie, ktoré poznáme dnes? Koncepty plávajúcich a chodiacich domov nie sú na pracovných stoloch architektov po prvýkrát. V súťaži Redesign the World ožila a novú podobu nadobudla aj stará myšlienka vznášajúceho sa mesta.

Keď v roku 1928 architekt Georgij Krutikov predstavil verejnosti projekt lietajúceho mesta, stal sa ihneď terčom kritiky: vyčítali mu zmysel pre praktickosť a pomenovali ho „sovietsky Jules Verne“. Inžinier nedokázal odpovedať na zásadnú otázku, ako udržať celé mesto vo vzduchu pomocou dostupných technológií. Krutikov celý problém obišiel, pravdepodobne vychádzal z teórie, že neskoršie generácie budú mať k dispozícii množstvo nástrojov a technického know-how, ktoré obyvateľom Ruska na začiatku 20. storočia ešte neboli dostupné, a nájdu spôsob, ako zrealizovať lietajúce mesto.

Zdá sa, že ani o storočie neskôr sme nevymysleli konkrétnejšie plány na technickú výstavbu lietajúcich aglomerácií, ale samotná myšlienka ešte nezapadla prachom. Vznikol nový koncept, ktorý víta víziu sovietskeho inžiniera, ktorý videl riešenie problémov dystopickej budúcnosti, akými sú preľudnenie a vyčerpanie poľnohospodárskej pôdy, v technológii. Bless Yee je architektom svetoznámej stavebnej firmy Snøhetta, a hoci jeho projekt s názvom Carbon Capture Refuge X nie je určený do portfólia spoločnosti, svojím konceptom si posvietil na dôsledky aktuálnych problémov, aj keď trochu radikálnym spôsobom. Svoj návrh zameraný na prerobenie sveta prihlásil do súťaže vyhlásenej magazínom Dezeen. Podľa popisu

vedci v budúcnosti vyvinú živú štruktúru, ktorá poskytne bývanie ľuďom,

ktorí už nebudú mať miesto na vojnou zničenej a neobývateľnej Zemi. Bytové jednotky CCRX sa nejakým spôsobom udržia vo vzduchu pomocou magnetického poľa planéty, pričom ich energia bude pochádzať zo solárnych panelov a zariadení na priame zachytávanie vzduchu (DAC - direct air capture). Tie poskytnú nielen elektrinu, ale prostredníctvom zachytávania oxidu uhličitého aj čistý vzduch. Vzhľad jednotiek sa bude neustále meniť a zväčšovať, pretože vegetácia sa začne rozširovať a keďže nároky obyvateľov po obývateľnejšom svete si vyžiadajú rozšírenie infraštruktúry, domy sa skôr či neskôr prepoja a vytvoria interoperabilné oblasti.

Takto sa zrodia plávajúce polia, lesy a mestá a napokon aj ucelený lietajúci ekosystém, ktorý nahradí pozemské prostredie a vďaka ekologickým biotopom ožije aj samotná planéta.

"CCRX zaplnia oblohu tam, kde neexistujú žiadne hranice,"

uvádza Yee, ktorý so svojím projektom získal tretie miesto v súťaži Redesign the World. Porota uviedla, že tento koncept si zaslúži pozornosť, akokoľvek prehnaným sa v súčasnosti môže javiť.

"Obsahuje dosiahnuteľné technológie, ako napríklad zachytávanie oxidu uhličitého, ktoré bude hrať dôležitú úlohu pri zvrátení klimatických zmien."

Ani Yee nedal jednoznačnú odpoveď na otázku, akým spôsobom a technológiami sa lietajúce mestá dokážu udržať vo vzduchu, ale jeho návrhy dokazujú, že s ideou vznášajúcich sa miest sa nezaoberajú len spisovatelia sci-fi, ale aj samotní architekti.