V Mexiku našli dvojča Stonehenge: Má tvar škorpióna

Archeológovia v Mexiku objavili 62 metrov dlhý „Kopec škorpióna“ – dávne observatórium, ktoré fungovalo ako slnečný kalendár starovekých farmárov.

Na opačnej strane sveta než v Anglicku archeológovia objavili miesto, ktoré by pokojne mohlo byť mexickým Stonehengeom. V údolí Tehuacán, asi 250 kilometrov od Mexico City, leží zvláštna 62 metrov dlhá mohyla v tvare škorpióna.

Na prvý pohľad ide o nenápadný kopec. Ale keď ho vedci z Texaskej univerzity v Austine a mexického inštitútu INAH nasnímali dronmi, ukázalo sa, že ide o presne navrhnutú stavbu so zložitou geometriou – telo, dve vystreté ramená a chvost so zdvihnutým bodcom.

Táto „socha zeme“ slúžila starovekým farmárom ako astronomické observatórium a kalendár. Pomocou nej sledovali východy a západy Slnka a určovali, kedy prichádza obdobie dažďov či zber úrody.

„Je to unikátna kombinácia astronómie, rituálov a poľnohospodárstva,“ vysvetľuje archeológ James A. Neely, ktorý vedie výskum. „V Mezoamerike sú mohyly v tvare zvierat extrémne vzácne, no tu sa zachovala v neporušenom stave viac ako tisíc rokov.“

Škorpión mal pritom v miestnej kultúre silný symbolický význam. Predstavoval planétu Venušu, dážď a plodnosť – teda všetko, čo rozhodovalo o živote ľudí v suchých oblastiach Mexika.

Presnosť, s akou starovekí stavitelia orientovali mohylu, vyráža dych. Letný slnovrat (21. jún) vychádza presne ponad ľavý pazúr škorpióna, zimný slnovrat (21. december) zapadá za jeho chvost. To nie je náhoda – išlo o premyslený slnečný kalendár, ktorý určoval rytmus života miestnych komunít.

Na rozdiel od monumentov ako Chichén Itzá či Monte Albán nevznikol „Kopec škorpióna“ pre elitu ani pre kňazov. Postavili ho obyčajní roľníci, ktorí si týmto spôsobom vytvorili vlastné observatórium. Pri vykopávkach sa našli aj rituálne predmety – kadidelnice, rozbitá keramika či obety z tabaku a chilli papričiek.

Archeológovia dnes predpokladajú, že „Scorpion Mound“ bol súčasťou väčšieho ceremoniálneho komplexu s viacerými mohylami a zavlažovacím systémom, ktorý miestnym umožnil prežiť v nehostinných podmienkach.

Objav potvrdzuje, že pozorovanie oblohy nebolo výsadou faraónov ani kňazov. Aj malé poľnohospodárske komunity rozumeli nebeským rytmom a dokázali ich premeniť na architektúru, ktorá prežila tisícročia.