Astronómovia našli rekordne blízku čiernu dieru

Astronómovia objavili rekordne blízku čiernu dieru. Nachádza sa vo viacnásobnom hviezdnom systéme HR 6819 vo vzdialenosti 1000 svetelných rokov od nás. Skutočne najbližšia čierna diera však môže byť oveľa bližšie.

Astronómovia objavili čiernu dieru, ktorá sa nachádza rekordne blízko od nás - vo vzdialenosti len asi 1000 svetelných rokov, čo je trikrát bližšie v porovnaní s predošlým rekordom. Na objave vedcov z Európskeho južného observatória (ESO) sa podieľal aj český astronóm Petr Hadrava z Astronomického ústavu AV, ktorého cituje tlačová správa observatória.

Mali šťastie

Objav čiernej diery bol dielom veľkej náhody a nutnej dávky šťastia. Vedci sa zamerali na výskum binárneho systému HR 6819. Dvojhviezda sa nachádza v malom súhvezdí Ďalekohľadu na južnej oblohe. Dve hviezdy by mali obiehať okolo spoločného ťažiska pomerne blízko seba.

Obe hviezdy sú to, čomu hovoríme hviezdy typu B - teplejšie, hmotnejšie, modrejšie a žiarivejšie ako Slnko. Jedna z nich je stále hviezdou hlavnej postupnosti, takže podobne ako Slnko "spaľuje" vodík na hélium. Druhá hviezda sa blíži ku koncu svojho života. Vo svojom jadre už vodík premenila na hélium a teraz ho spaľuje na uhlík.

Obeh oboch hviezd dokážu astronómovia pozorovať pomôcť spektra - rovnakým spôsobom, akým sa hľadajú exoplanéty tzv. meraním radiálnych rýchlostí. Pohyb hviezd sa prejaví posuvom spektrálnych čiar. K prieskumu v tomto prípade využili 2,2 m ďalekohľad MPG na observatóriu La Silla. 

Obria hviezda skutočne vykonáva očakávaný pohyb s periódou 40 dní, ale druhá sa trochu tmolí. Jej pohyb je pomalý, čo ukazuje, že sa v skutočnosti nachádza ďalej od prvej hviezdy.

Otázkou teda je, čo spôsobuje pohyb prvej hviezdy? Podľa pozorovaní to musí byť objekt s hmotnosťou 4 až 6 Sĺnk, ale v ďalekohľade žiadna hviezda vidieť nie je. Podľa vedcov existuje jediné vysvetlenie. Hviezda obieha vo vzdialenosti asi 35 miliónov kilometrov okolo menšej čierne diery.

Objaviť čiernu dieru podobným spôsobom je veľmi nezvyčajné. Čierne diery sa nenazývajú čierne pre nič za nič. Ich gravitácia je tak silná, že z jej náručia neunikne nič a to vrátane svetla. Väčšinou ich nachádzame v čase, keď sa kŕmia, čo materiál v ich okolí zahrieva na extrémne vysoké teploty a dochádza k vyžarovaniu röntgenovho žiarenia. V prípade systému HR 6819 sa nič také nedeje. Čierna diera je pokojná. A hoci je rekordne blízko, je od nás stále bezpečne ďaleko.

Máme čiernu dieru za humnami?

Tisíc svetelných rokov je stále dosť ďaleko. Skutočne najbližšia čierna diera môže byť oveľa bližšie ... možno len "svetelný týždeň". Existuje totiž odvážna hypotéza, že tzv. planéta Deväť, ktorá ovplyvňuje dráhy niektorých Kentaurov a transneptúnskych telies, je v skutočnosti malá čierna diera