Objav, ktorý nikto nečakal: Dinosaury mali prekvapivý jedálniček

Nová analýza zubov odhalila, že strava dinosaurov bola komplexnejšia, ako sa doteraz predpokladalo. Niektoré bylinožravce boli poriadne prieberčivé a namiesto celých rastlín si vyberali len tie najchutnejšie a najvýživnejšie časti.

Výskumníci sa zamerali na analýzu izotopov vápnika v zubnej sklovine prehistorických zvierat. Zistili, že strava dinosaurov zrejme oveľa viac závisela od nutričnej hodnoty a textúry potravy, ako len od ich samotnej veľkosti.

Výskumný tím porovnal hladiny izotopov vápnika v sklovine dinosaurov s hladinami v sklovine moderných bylinožravcov. Ukázalo sa, že mohutný sauropod Camarasaurus, ktorý žil v období jury (pred 164 až 145 miliónmi rokov) a o ktorom sa dlho predpokladalo, že sa živí predovšetkým korunami stromov, v skutočnosti jedol viac drevín a vetvičiek, ako sa doteraz myslelo.

Naopak, menší Camptosaurus, bylinožravec s zobákom, uprednostňoval mäkšie časti rastlín, ako sú listy a púčiky. Toto zistenie vyvracia dlho zaužívaný názor, že veľké dinosaury mali neobmedzenú možnosť výberu potravy.

Prečítajte si tiež

Dinosaurom sa pred dopadom asteroidu darilo: Žili by podnes?

Vedci sa neobmedzili len na bylinožravce. Merali aj hladiny izotopov vápnika v zuboch dvoch mäsožravcov a porovnali ich so súčasnými mäsožravými zvieratami. Výsledky ukázali, že krokodílovitý Eutretauranosuchus sa živil prevažne rybami. Zato divoký teropod Allosaurus si pochutnával najmä na mäse iných dinosaurov - avšak nie na kostiach. V tomto sa líšil od neskoršieho teropoda Tyrannosaurus rex, ktorý žil v období kriedy (pred 68 až 66 miliónmi rokov) a okrem mäsa sa neštítil ani kostí.

Hoci metóda určovania stravy z izotopov vápnika v zubnej sklovine je dobre zavedená, ide o jedno z prvých použití na zuboch dinosaurov, ktoré sú tak staré. Aj odborníci, ktorí sa na štúdii nezúčastnili, ju hodnotia ako inovatívnu a technicky náročnú. Štúdia tak potvrdzuje meranie izotopov vápnika v zubnej sklovine dinosaurov ako platný vedecký dôkaz.