Šokujúci objav v pyramíde: Musíme prehodnotiť celú históriu?

Egyptské zaujímavosti vždy zaujímali Slovákov - najmä záhady okolo stavby pyramíd, pretože niektoré veci vyvolávajú dosť vážne otázky.

Je známe, že pyramídy boli postavené na pohrebné účely, a vedci vedia, že napríklad pyramída v Gíze bola dokončená približne za dvadsať rokov, ako však mohli za taký krátky čas postaviť stavbu pozostávajúcu z dvoch miliónov kamenných blokov, z ktorých každý vážil od 12 do 70 ton, a dopraviť ju do Egypta 800 kilometrov?

Vedci odhadujú, že za jeden deň sa na miesto mohlo dopraviť len 130 týchto blokov, ale počty stále nesedia, pretože ak by sa pyramída stavala 20 rokov a povedzme, že by sa bloky prepravovali počas týchto 20 rokov, za ten čas by sa dalo prepraviť menej ako 1 milión blokov. Ale povedzme, že bloky sa prepravovali 40 rokov.

Keď však spočítate denný pracovný čas, stále nám nevyjdú dve desaťročia, pretože ak by, povedzme, robotník pracoval na stavbe 12 hodín denne každý deň v roku, na prepravu, vyrezanie, zdvihnutie a osadenie každého z 2 miliónov blokov by mal len 2,5 minúty. To je úplný nezmysel a do veľkej miery dôvod, prečo mnohí ľudia stále odmietajú veriť, že pyramídy postavili ľudia bez cudzej pomoci.

Čerešničkou na torte je, že zarovnanie kamenných blokov je presné na milimeter - výskumníci použili laserové meracie prístroje - čo je zaujímavé, pretože pyramída v Gíze bola postavená z nepravidelných blokov. Nie je to však tak, že by boli naukladané v náhodnom poradí, ako prišli, ale je to aj výsledok presného projektu, ktorého dôkazy sa našli vo vnútri pyramídy.

Dokonca aj vedcov šokovalo zistenie, že nepravidelné kamenné bloky, z ktorých sa skladá pyramída v Gíze, majú dvojičky.

Strany vnútorných miestností a chodieb pyramídy sú totiž navzájom dokonalými zrkadlovými obrazmi. To vyvoláva ďalšiu otázku: ako mohli byť nepravidelné bloky vytesané tak precízne, že každý kus je dokonalou kópiou? Hlavne, ak sa ešte pri stavebných prácach nepoužíval kov.

Skúmaním orientácie stavby zo vzduchu a pomocou GPS vedci namerali, že smeruje na sever s presnosťou na päť stotín stupňa. Takúto presnosť nebolo možné ani v 17. storočí nikde na svete približne odhadnúť. A aby toho nebolo málo, pyramída v Gíze bola postavená presne na kruhu zemepisnej dĺžky, ktorý rozdeľuje povrchové vody a pevninu planéty na dve rovnaké časti. Ani to sa nedalo vypočítať v čase, keď ľudstvo nemalo predstavu o tvare planéty, nehovoriac o jej celkovej geometrii.