Hady, kostry a ľudožrúti: Tri ostrovy, na ktoré sa nedostanete

Ostrov plný jedovatých hadov, strašidelných povier, alebo agresívnych domorodcov. Aj napriek preľudneniu planéty ešte stále existujú na zemi miesta, na ktoré vás nepustia. A verte nám, ani po tom netúžite.

Hadí ostrov, Brazília

Ostrov Ilha da Queimada Grande, známejší pod názvom Hadí Ostrov sa nachádza približne 32 kilometrov od pobrežia Sao Paulo. Má rozlohu 0,43 štvorcového kilometra a je domovom jedného z najnebezpečnejších hadov sveta a to zmije zlatej. Ich počet sa istého času odhadoval na okolo 4,000 kusov. Ostrov je z časti tvorený dažďovým pralesom a z časti holými kameňmi v dôsledku deforestácie, keď miestni obyvatelia plánovali pestovať na ostrove banány. Posledný človek tento ostrov opustil keď sa miestny maják plne zautomatizoval a dnes má naň prístup len brazílske námorníctvo a dopredu odsúhlasený tím vedcov. Prečo je tomu tak? Nie z dôvodu ochrany turistov, ale z dôvodu ochrany hadov – cena za kus sa môže na čiernom trhu vyšplhať až na 30 tisíc dolárov.

Ostrov duchov, Taliansko

Len niekoľko kilometrov od nádherných Benátok sa nachádza jedno z najstrašidelnejších miest na zemi, a to ostrov Poveglia. Jeho história vám zmrazí krv v žilách – v roku 1776 sa ostrov dostal do správy Magistrátu Verejného Zdravia a slúžil ako kontrolná vstupná brána Benátok po mori. V roku 1793 sa na ostrove zastavili dve lode s cestujúcimi nakazených morom a z ostrova sa stalo vyhnanecké miesto pre ľudí ukazujúcich symptómy choroby.

Okrem ešte žijúcich pacientov sa sem privážali aj mŕtvoly, ktoré tu spaľovali a pochovávali do masových hrobov. Odhaduje sa, že až polovica pôdy na ostrove je tvorená ľudskými pozostatkami a miestni rybári sa k ostrovu z tohto dôvodu nepribližujú. V roku 1814 sa liečebňa pre chorých uzatvorila, moderná história ostrova ale nie je o nič viac ružová.

V rozpätí rokov 1922 až 1968 sa ostrov opäť začal používať ako karanténna stanica, tentokrát pre duševne chorých. Pacientom ostrov, kde svoj hrob našlo až 160 000 ľudí, po duševnej stránke veľmi nepomohol – po chodbách sanatória sa ozývali výkriky pacientov prenasledovaných duchmi mŕtvych. Izoláciu tohto miesta údajne zneužil šialený vedec, ktorý na pacientoch vykonával kruté pokusy ako napríklad lobotómiu. Podľa povery sa nakoniec sám zbláznil a spáchal samovraždu skokom z miestnej zvonice alebo, ako povera dodáva, postrčením „čiernou silou“.

Ostrov je od sedemdesiatych rokov minulého storočia pre verejnosť uzavretý. V roku 2014 ho talianska vláda ponúkla na dlhodobý prenájom za symbolickú cenu- na kupujúceho, ktorý bude nielen ochotný ale aj schopný vyvrátiť stáročie povier a nešťastia, aké ostrov sprevádza sa však stále čaká.   

Ostrov agresívnych domorodcov, India

Severný Sentinel, ostrov o veľkosti necelých 60 kilometrov štvorcových, je domovom takzvaných Sentinelčanov, domorodého obyvateľstva, ktoré odmieta kontakt s moderným svetom. Nachádza sa v Bengálskom zálive v súostroví Andaman. Technicky je pod správou Indie, tá však rešpektuje rozhodnutie domorodcov žiť v izolácií.

O domorodom obyvateľstve toho preto nie je veľa známe, počet Sentinelčanov sa odhaduje na 40 až 400 jednotlivcov, ktorí sú známi svojou agresiou voči cudzincom.  Od roku 1967 sa indickí výskumníci niekoľko krát zastavili na neobjavenom ostrove, aby nadviazali s domorodcami priateľské vzťahy, všetky pokusy však dopadli neúspešne a od roku 1997 skončili úplne.

Domorodé obyvateľstvo prežilo zemetrasenie a tsunami v roku 2004 ako zbadala posádka helikoptéry, ktorá v oblasti zisťovala dopady prírodnej katastrofy. Vydesení Sentinelčania ich smerom hádzali kamene a vystreľovali šípy. V roku 2006 Sentinelčania zabili dvoch rybárov, ktorí sa omylom dostali príliš blízko k ostrovu. Indická vláda sa rozhodla ich smrť nevyšetrovať a uzavrela oblasť do vzdialenosti troch míľ od ostrova.