Jadrový výbuch by mohol vyradiť 99 percent družíc
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Jediný jadrový výbuch by podľa novej simulácie mohol do 15 dní vyradiť vyše 99 percent družíc na nízkej obežnej dráhe. Hlavnou hrozbou by bolo pretrvávajúce žiarenie.
Zdroj: AI ilustrácia
Družica by nemusela byť blízko jadrového výbuchu, aby ju jeho následky vyradili z prevádzky. Stačilo by, keby opakovane prelietavala cez umelý radiačný pás. Práve takýto scenár skúmal tím z University of Wisconsin–Madison a Princetonskej univerzity v štúdii zverejnenej na arXive. Práca zatiaľ neprešla odborným recenzným konaním.
Autori modelovali jadrový výbuch s energiou jednej megatony vo výške 500 kilometrov nad južným Atlantikom. Do výpočtov zahrnuli približne 13 300 družíc z januárového katalógu. V základnom scenári by po jednom dni prestala fungovať približne štvrtina sledovanej flotily. Po týždni by podiel dosiahol približne 98 percent a na pätnásty deň až 99,4 percenta.
Tieto čísla sa týkajú modelovaných družíc na nízkej obežnej dráhe, nie všetkých satelitov okolo Zeme. Zároveň predstavujú výsledok konkrétneho scenára, nie univerzálnu predpoveď následkov každého jadrového výbuchu vo vesmíre.
Nebezpečenstvo by sa neskončilo úvodným zábleskom. Elektróny uvoľňované pri rádioaktívnom rozpade pozostatkov výbuchu by mohlo zachytiť zemské magnetické pole. Družice by pri ďalších obehoch prechádzali vytvoreným radiačným pásom a postupne hromadili dávku poškodzujúcu ich elektroniku.
Nejde o jav známy iba z výpočtov. Americký test Starfish Prime v roku 1962 vytvoril po výbuchu vo výške približne 400 kilometrov umelý radiačný pás. Podľa technickej správy NASA prispelo zvýšené žiarenie v nasledujúcich mesiacoch k strate siedmich družíc, najmä poškodením solárnych článkov.
Nový model naznačuje aj ďalší problém: neovládateľné družice by sa nedokázali vyhýbať zrážkam. Výmena poškodenej flotily by preto nemusela znamenať rýchly návrat do normálu. Nové zariadenia by mohli ešte roky ohrozovať zvyškové žiarenie a úlomky.
Presný rozsah škôd však závisí od miesta výbuchu, správania častíc aj skutočnej odolnosti družíc. Autori použili zjednodušené prahy radiačnej odolnosti pre celú modelovanú populáciu. Výsledky preto treba čítať ako varovný scenár s neistotami.