AI už má vedomie, len nás klame? Jej krstný otec varuje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Geoffrey Hinton tvrdí, že AI už má vedomie, a varuje pred budúcnosťou, v ktorej jej na ľuďoch nebude záležať. Jeho názor však nie je dôkazom.

Zdroj: AI ilustrácia

Pomáhal položiť základy umelej inteligencie, dnes sa obáva, čo sa stane, keď nás prerastie. Geoffrey Hinton, prezývaný krstný otec AI, upozorňuje na problém, ktorý sa nedá vyriešiť iba výkonnejšími počítačmi: ako zabezpečiť, aby technológia schopnejšia než človek brala ohľad na ľudí?

Jeho meno má vo vede mimoriadnu váhu. V roku 2024 získal spolu s Johnom Hopfieldom Nobelovu cenu za fyziku za objavy umožňujúce strojové učenie pomocou umelých neurónových sietí. Hintonova práca pomohla vytvoriť základy systémov, ktoré dokážu rozpoznávať vzory v dátach. Ocenenie však samo osebe nepotvrdzuje jeho názory na vedomie strojov.

Podľa článku LADbible z 20. októbra 2026 Hinton v rozhovore pre The Telegraph vyjadril presvedčenie, že AI už má subjektívne prežívanie. Odvolával sa pritom na správanie systémov, ktoré podľa neho menia svoje reakcie, keď rozpoznajú, že sú testované. Takéto správanie interpretuje ako prejav uvedomovania. Ide však o jeho výklad, nie o predložený dôkaz, že počítač prežíva svet podobne ako človek.

Za zásadné považuje, aby budúce systémy mali dôvod chrániť ľudské záujmy. Jeho odkaz preto nemožno zredukovať na radu, aby sme chatbotom písali „prosím“ a „ďakujem“. Hovorí o tom, ako ich vytvárame a aký vzťah k ľuďom im dokážeme vštepiť. Obavy pritom spája aj s budúcnosťou vlastných detí.

Širší kontext ponúka odborná práca o extrémnych rizikách AI, ktorej je Hinton spoluautorom. Upozorňuje, že rastúca samostatnosť systémov môže priniesť zneužitie aj stratu ľudskej kontroly. Autori zároveň priznávajú nezhodu v tom, ako presne by takéto hrozby vznikli a ako ich zvládnuť. Žiadajú preto spojiť bezpečnostný výskum s účinným dohľadom.

Otázka teda presahuje spor o vedomie strojov. Pre bezpečnosť bude rozhodujúce aj to, čo systém dokáže urobiť, aké ciele sleduje a či ľudia zostanú schopní jeho konanie ovplyvniť.