Na Antarktíde pribudlo 700 miliárd ton ľadu. Vedci sú v šoku

Antarktída urobila niečo, čo vedcov prinútilo pozrieť sa až do trópov. Po desaťročiach výrazných strát ľadu zaznamenali satelity medzi júlom 2021 a aprílom 2023 prudký obrat: antarktický ľadový štít získal približne 695 miliárd ton hmoty. Išlo o najväčší 22-mesačný prírastok za približne dve desaťročia satelitných pozorovaní.

Najväčšiu úlohu zohrala východná Antarktída, konkrétne oblasti Queen Mary Land a Wilkes Land. Len tento sektor získal približne 470 miliárd ton, zatiaľ čo západná časť kontinentu naďalej strácala ľad.

Tím vedený Yunhe Wangom a Qinghua Dingom teraz v časopise Nature opisuje prekvapivé vysvetlenie. Za zmenou nebolo jednoducho ochladenie Antarktídy. Dôležitý impulz prišiel z tropickej oblasti oceánu, ktorá bola v rokoch 2021 až 2023 nezvyčajne dlho teplá.

Antarktídu nesledujú vedci iba pomocou fotografií. Satelity dokážu zaznamenať aj zmeny hmotnosti obrovského ľadového štítu a ukázať, kde kontinent ľad získava a kde ho naopak stráca:

Otepľovanie tropického „warm poolu“ ovplyvnilo atmosféru a spustilo reťaz Rossbyho vĺn smerujúcich k južným zemepisným šírkam. Nad východnou Antarktídou následne vznikla tlaková anomália, ktorá pomáhala dopravovať vlhký vzduch z oblasti Indického oceánu. Výsledkom bolo intenzívnejšie sneženie a rast množstva ľadu na povrchu.

Neznamená to však, že sa problém topenia Antarktídy obrátil. Dlhodobé merania od roku 2003 stále ukazujú priemernú stratu približne 140 miliárd ton ročne a západná Antarktída zostáva mimoriadne zraniteľná.

Podobné viacročné oteplenie tropických vôd sa podľa výskumníkov objavuje približne raz za desaťročie. Súčasný prírastok ľadu preto považujú skôr za dočasnú klimatickú epizódu než začiatok trvalého zotavovania Antarktídy.