Na Zemi sa deje niečo divné: Môžeme za to my?

Vedci tvrdia, že dni na Zemi sa predlžujú tempom, aké tu nebolo aspoň 3,6 milióna rokov. Dôvod je znepokojivý a tentoraz za tým nie je Mesiac, ale človek.

Znie to ako detail, ktorý nikoho nemusí trápiť. Veď čo je to jedna milisekunda navyše? Lenže práve takéto drobné odchýlky vedia vedcom prezradiť, že sa s našou planétou deje niečo veľké. Nový výskum teraz naznačuje, že dni na Zemi sa predlžujú tempom, aké tu podľa všetkého nebolo minimálne posledných 3,6 milióna rokov. A dôvod nie je práve príjemný.

Zem sa netočí úplne rovnomerne ako dokonale nastavený stroj. Jej rotáciu priebežne ovplyvňuje Mesiac, procesy hlboko v jej vnútri, pohyby atmosféry aj oceánov. Občas sa tak deň nepatrne skráti, inokedy zase predĺži. Bežne sú to zanedbateľné rozdiely, ktoré si človek vôbec nevšimne. Vedci však teraz hovoria o dlhšom a oveľa dôležitejšom trende.

Podľa tímu z Viedenskej univerzity a ETH Zürich sa dĺžka dňa v súčasnosti predlžuje približne o 1,33 milisekundy za storočie. Na prvé počutie to vyzerá smiešne málo, ale v skutočnosti ide o jasný signál, že sa mení samotné rozloženie hmoty na celej planéte. Inak povedané, Zem sa spomaľuje, pretože jej „váha“ sa presúva inam.

Za všetkým je topenie ľadových štítov a ľadovcov. Keď bol obrovský objem vody viazaný v ľade blízko pólov, bol sústredený relatívne bližšie k rotačnej osi planéty. Ako sa však tento ľad topí a voda sa rozlieva do oceánov, väčšia časť hmoty sa presúva ďalej od osi, smerom k rovníku. Výsledok je podobný ako pri krasokorčuliarovi: keď roztiahne ruky, začne sa točiť pomalšie. A presne to sa podľa vedcov deje aj Zemi.

Znie to neuveriteľne, ale aj klimatická zmena môže meniť dĺžku dňa na Zemi. Vo videu nižšie je pekne vidieť, ako topenie ľadu a presun vody po planéte spomaľujú jej rotáciu.

Autori novej štúdie sa preto pozreli hlboko do minulosti a porovnali dnešný stav s vývojom od neskorého pliocénu. Na rekonštrukciu starých zmien využili geologické a paleoklimatické údaje vrátane záznamov z morských sedimentov. Záver bol dosť tvrdý: dnešné predlžovanie dňa je rýchlejšie než čokoľvek, čo vidíme v záznamoch za posledných 3,6 milióna rokov.

To je na tom možno najzaujímavejšie aj najdesivejšie zároveň. Vedci totiž nehovoria len to, že sa planéta mení. Hovoria, že sa mení nezvyčajne rýchlo. A že tento konkrétny efekt sa dá pripísať najmä moderným klimatickým zmenám spôsobeným človekom. Teda nie nejakej dávnej prírodnej anomálii, ale svetu, ktorý sme si rozkúrili sami.

Ak by si teraz niekto predstavil, že sa mu kvôli tomu bude deň citeľne vliecť, tak nie. Tých pár milisekúnd za sto rokov človek vo vlastnom živote nepocíti. Problém je inde. Moderný svet stojí na extrémne presnom meraní času. Navigačné systémy, satelity, finančné siete, dátové centrá či vesmírne misie počítajú s rotáciou Zeme na veľmi jemnej úrovni. A keď sa planéta začne správať trochu inak, technológie to musia dorovnať.

Vedci navyše upozorňujú, že do konca tohto storočia môže mať klimatická zmena na dĺžku dňa ešte väčší vplyv než Mesiac, ktorý bol doteraz hlavným prirodzeným hráčom v tomto procese. To už neznie ako vedecká kuriozita, ale ako ďalší dôkaz, že človek dnes nezasahuje len do počasia, oceánov a ľadovcov, ale aj do samotného rytmu planéty.