Pyramídy sú možno oveľa staršie: Vedci spustili spor

Egyptské pyramídy patria medzi najpreskúmanejšie stavby planéty. Archeológovia ich skúmajú už viac než dve storočia a väčšina odborníkov sa zhoduje, že vznikli približne pred 4 500 rokmi počas vlády faraónov Starej ríše. Nová analýza však rozvírila diskusiu, ktorá môže otriasť týmto zaužívaným obrazom.

Výskum publikovaný začiatkom roka 2026 naznačuje, že niektoré fyzikálne stopy na kameňoch Veľkej pyramídy v Gíze by mohli naznačovať oveľa starší pôvod stavby, než sa doteraz predpokladalo.

Tradičné datovanie pyramíd vychádza najmä z archeologických nálezov – nápisov, kráľovských zoznamov, nástrojov či keramických fragmentov. Tieto dôkazy spájajú Veľkú pyramídu s faraónom Chufuom (Cheopsom), ktorý vládol približne v rokoch 2580 až 2560 pred naším letopočtom.

Nová štúdia však skúma úplne inú stopu: samotné kamene.

Vedci analyzovali fyzické poškodenie a erózne vzory na vápencových blokoch tvoriacich vonkajší plášť pyramídy. Práve tieto stopy podľa nich môžu odrážať environmentálne podmienky, ktorým boli kamene vystavené v minulosti. Model založený na analýze erózie naznačil možnosť, že niektoré bloky by mohli byť vystavené poveternostným vplyvom oveľa dlhšie, než by zodpovedalo klasickému datovaniu pyramídy.

Autor analýzy Alberto Donini upozorňuje, že ide len o predbežnú štúdiu. Metóda podľa neho nemá určiť presný rok výstavby, ale skôr rámcový časový interval založený na fyzikálnej pravdepodobnosti.

Výsledky však vyvolali veľký rozruch najmä preto, že model pripustil aj extrémne scenár – v teoretickej rovine dokonca možnosť, že kamenné bloky mohli byť vystavené erózii už pred desiatkami tisíc rokov.

Takýto záver by zásadne menil naše chápanie starovekých dejín. Väčšina archeológov však zostáva skeptická a upozorňuje, že podobné modely môžu byť veľmi citlivé na vstupné údaje, klimatické predpoklady či mieru erózie.

Preto výskumníci sami vyzývajú na rozsiahlejšie merania priamo na plošine v Gíze. Podrobnejšie vzorkovanie vápenca a presnejšie modelovanie by mohli ukázať, či ide len o zaujímavú hypotézu – alebo o skutočný prelom v chápaní najznámejšej pyramídy sveta.

Jedno je však isté: pyramídy stále dokážu vyvolať rovnaký úžas ako pred tisíckami rokov. A možno ešte stále skrývajú odpovede, ktoré sme zatiaľ ani nezačali hľadať.