Seriál Vikingovia klamal? Veda rozbíja najväčšie mýty

Rohaté prilby, blonďaví bojovníci a neporaziteľná ríša, ktorú poznáme zo seriálov? Historici a genetici dnes hovoria jasne: obraz Vikingov z popkultúry je skôr fantasy než realita – a pravda je omnoho zaujímavejšia.

Keď sa povie Viking, väčšina ľudí si vybaví vysokého blonďavého bojovníka s rohatou prilbou, ktorý plieni pobrežia Európy. Lenže tento obraz má s realitou spoločné minimum. Historický aj genetický výskum ukazuje, že Vikingovia neboli jednotným národom, ale pestrou zmesou ľudí, profesií a kultúr.

Podľa odborníkov, medzi nimi aj historik Roland Scheel z Univerzita v Göttingene, nešlo o etnickú identitu, ale o činnosť. Viking bol ten, kto sa vydával na výpravy – nie človek s „čistou“ severskou DNA. Analýzy stoviek kostier odhalili prekvapivú genetickú rozmanitosť s koreňmi v južnej Európe aj v Ázii. Dokonca sa ukazuje, že svetlé vlasy boli vtedy menej bežné než dnes.

Aj predstava neustáleho plienenia je skreslená. Nájazdy síce existovali, no základ vikingskej moci tvoril obchod. Ich siete siahali od severného Atlantiku až po Blízky východ. Dôkazom sú arabské mince, luxusné predmety či exotické artefakty nájdené v hrobkách. Menej romantickým faktom však je, že Vikingovia patrili aj medzi najväčších obchodníkov s otrokmi svojej doby.

Populárny mýtus o slobodných bojovníčkach a demokracii tiež naráža na realitu. Hoci ženy mali v porovnaní s inými spoločnosťami viac práv, hroby bojovníčok sú extrémne zriedkavé a moc bola sústredená v rukách elít. Neexistovala ani jednotná vikingská ríša – Škandinávia bola mozaikou súperiacich kráľovstiev.

A rohaté prilby? Tie vznikli až v 19. storočí ako divadelný trik pre Wagnerovu operu. Skutoční Vikingovia by sa na nich pravdepodobne len pobavene pozerali.