Chobotnica sa naučila hrať na klavír: Ale inak než ľudia

Znie to ako vtip, ale nie je. Švédsky hudobník sa rozhodol naučiť chobotnicu hrať na klavíri. Po pol roku zistil, že zviera to naozaj dokáže – len úplne iným spôsobom, než si vieme predstaviť.

Na rybom trhu by ste budúceho klaviristu asi nehľadali. Švédsky hudobník a zvukový inžinier Mattias Krantz však áno. Práve tam si vybral chobotnicu, ktorú pomenoval Takoyaki – skrátene Tako – a pustil sa do jedného z najpodivnejších hudobných experimentov posledných rokov.

Cieľ nebol urobiť zo zvieraťa génia, ale zistiť, či je chobotnica schopná koordinácie potrebnej na hru na klavíri. Krantz vychádzal z jednoduchej úvahy: hra na klavír si vyžaduje nezávislosť „prstov“ a multitasking. A v tom sú chobotnice extrémne dobré. Každé rameno má totiž vlastnú mieru autonómie a rozhodovania.

Prvý pokus však zlyhal. Krantz skúšal chobotnicu učiť pomocou svetiel – stlačíš svietiaci kláves, dostaneš jedlo. Metóda, ktorá funguje napríklad u vtákov, bola pre chobotnicu úplne nezaujímavá. Ako sám priznal, urobil zásadnú chybu: snažil sa na chobotnicu aplikovať ľudskú logiku.

Preto zmenil prístup. Navrhol špeciálne podvodné „piano“ s 3D tlačenými pákami. Namiesto klávesov boli páky, ktoré pri správnej kombinácii uvoľňovali potravu – kraba. Odmena sa však neuvoľnila hneď. Tako musel postupne aktivovať správne zvuky, aby sa k nej dostal.

A práve vtedy sa stalo niečo pozoruhodné. Chobotnica začala vedome koordinovať svoje ramená, spájať akcie a cielene opakovať postup, ktorý viedol k výsledku. Nehrala hudbu v ľudskom zmysle slova – chobotnice totiž hudbu nepočujú tak ako my. Vnímala vibrácie, rytmus a mechanickú odozvu.

Pre Taka nebol klavír nástrojom umenia, ale rozhraním. A aj to stačilo na dôkaz, že inteligencia má mnoho podôb.

Experiment nakoniec zachránil chobotnicu pred tým, aby skončila na tanieri, a pripomenul nám jednoduchú vec: ak sa prestaneme pozerať na zvieratá našimi očami, začneme ich konečne chápať.