Chobotnica sa naučila hrať na klavír: Ale inak než ľudia

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Znie to ako vtip, ale nie je. Švédsky hudobník sa rozhodol naučiť chobotnicu hrať na klavíri. Po pol roku zistil, že zviera to naozaj dokáže – len úplne iným spôsobom, než si vieme predstaviť.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Na rybom trhu by ste budúceho klaviristu asi nehľadali. Švédsky hudobník a zvukový inžinier Mattias Krantz však áno. Práve tam si vybral chobotnicu, ktorú pomenoval Takoyaki – skrátene Tako – a pustil sa do jedného z najpodivnejších hudobných experimentov posledných rokov.

Cieľ nebol urobiť zo zvieraťa génia, ale zistiť, či je chobotnica schopná koordinácie potrebnej na hru na klavíri. Krantz vychádzal z jednoduchej úvahy: hra na klavír si vyžaduje nezávislosť „prstov“ a multitasking. A v tom sú chobotnice extrémne dobré. Každé rameno má totiž vlastnú mieru autonómie a rozhodovania.

Prvý pokus však zlyhal. Krantz skúšal chobotnicu učiť pomocou svetiel – stlačíš svietiaci kláves, dostaneš jedlo. Metóda, ktorá funguje napríklad u vtákov, bola pre chobotnicu úplne nezaujímavá. Ako sám priznal, urobil zásadnú chybu: snažil sa na chobotnicu aplikovať ľudskú logiku.

Preto zmenil prístup. Navrhol špeciálne podvodné „piano“ s 3D tlačenými pákami. Namiesto klávesov boli páky, ktoré pri správnej kombinácii uvoľňovali potravu – kraba. Odmena sa však neuvoľnila hneď. Tako musel postupne aktivovať správne zvuky, aby sa k nej dostal.

A práve vtedy sa stalo niečo pozoruhodné. Chobotnica začala vedome koordinovať svoje ramená, spájať akcie a cielene opakovať postup, ktorý viedol k výsledku. Nehrala hudbu v ľudskom zmysle slova – chobotnice totiž hudbu nepočujú tak ako my. Vnímala vibrácie, rytmus a mechanickú odozvu.

Pre Taka nebol klavír nástrojom umenia, ale rozhraním. A aj to stačilo na dôkaz, že inteligencia má mnoho podôb.

Experiment nakoniec zachránil chobotnicu pred tým, aby skončila na tanieri, a pripomenul nám jednoduchú vec: ak sa prestaneme pozerať na zvieratá našimi očami, začneme ich konečne chápať.