Legenda o vode pod pyramídou dostáva reálne obrysy

Staroveký historik Herodotos písal o „mori pod pyramídou“ a celé stáročia to znelo ako legenda. Dnes však existuje miesto, ktoré jeho slová stavia do nového svetla – hlboká podzemná šachta neďaleko Veľkej pyramídy, kde sa voda skutočne nachádza.

Egypt je krajinou, ktorá aj v 21. storočí dokáže zneistiť vedu aj zdravý rozum. Popri pyramídach, ktorých presná výstavba dodnes vyvoláva otázky, existujú aj menej známe miesta, ktoré pôsobia ešte záhadnejšie. Jedným z nich je takzvaná Ozirisova šachta, nachádzajúca sa v oblasti Gízy, neďaleko Veľkej pyramídy.

Ide o systém hlbokých podzemných komôr, ktoré klesajú v troch úrovniach hlboko pod povrch. Najnižšia z nich je trvalo zaplavená vodou. Práve tento fakt opäť oživil staroveký opis Herodota, ktorý vo svojich spisoch spomínal vodnú masu ukrytú pod pyramídami. To, čo sa dlho považovalo za symbolický jazyk alebo mýtus, dnes získava konkrétnu fyzickú podobu.

Ozirisova šachta nie je žiadnym novým objavom a poznajú ju aj egyptológovia. Napriek tomu zostáva len málo preskúmaná a verejnosti je prakticky neprístupná. Otázky vyvoláva najmä spôsob jej vzniku. Ako mohli starovekí Egypťania vytesať tak hlboký priestor do masívneho vápenca? Kam zmizli tisíce ton horniny? A ako sa do spodnej, zaplavenej komory dostali masívne kamenné sarkofágy, keď dnešný prístup umožňujú len moderné rebríky a technika?

Záhadou sú aj chodby vedúce z najhlbšej úrovne, ktoré zostávajú neprístupné. Niektorí bádatelia ich spájajú s rituálmi spojenými s bohom Usírom a cestou do podsvetia, iní hovoria o symbolickom znázornení posmrtného sveta. Jedno je však isté – voda v hlbinách Gízy nie je výmysel.

Ozirisova šachta tak pripomína, že Egypt ešte stále skrýva vrstvy poznania, ktoré len čakajú na vysvetlenie. A že staré texty možno netreba čítať len ako mýty, ale aj ako odkazy na realitu, ktorú sme doteraz nepochopili.