Polojasno
18°
Bratislava
Nina
12.7.2025
V púšti vykopali pyramídu, ktorá nemala existovať
Zdielať na

V púšti vykopali pyramídu, ktorá nemala existovať

Pohľad zhora na púšť s jemnými obrysmi zakopanej pyramídy, mierne vystupujúcej spod piesku pod dramatickým svetlom.

Zdroj: FreePik

Táto stavba je taká zvláštna, že vedci hovoria o atómovej bombe poznania. A možno aj o odvrhnutí boha.

V srdci egyptskej púšte odkryli archeológovia zvláštnu, zdeformovanú pyramídu, ktorá nevyzerá ako nič, čo sme doteraz poznali. Objav spôsobil medzi odborníkmi doslova šok.

Hovoria o „atómovej bombe poznania“, ktorá mení všetko, čo sme si o pyramídach mysleli.

Ide o hrobku faraóna Šepseskafa, syna Menkaurého, ktorého monumentálna pyramída stojí na slávnej náhornej plošine v Gíze. Lenže Šepseskaf nebol pochovaný v klasickej pyramíde, ale v obrovskom, nepravidelnom obdĺžniku južne od Sakkáry.

Stavba je tak zvláštna, že niektorí vedci si mysleli, že nejde ani o pyramídu. Podľa jedných šlo o núdzový hrob, podľa iných však o úmyselný rozchod s tradíciou.

Táto stavba mohla byť symbolickým odmietnutím slnečného boha Réa.

Egyptské pyramídy totiž predstavovali kamenné lúče slnka. Viera hovorila, že Ré sa stvoril sám z pyramidálneho pahorku a že faraóni sú jeho synmi. Až doteraz boli všetky pyramídy orientované podľa svetla a Heliopolisu – centra slnečného kultu.

Lenže Šepseskafova „pyramída“ sa vymyká všetkým pravidlám. Prečo?

Podľa niektorých odborníkov sa mohol panovník odvrátiť od slnečného kultu po zatmení Slnka, ktoré pôsobilo ako temné znamenie. Výpočty ukazujú, že úplné zatmenie v tom období trvalo až 7 minút – mohlo Egypťanov vydesiť a spôsobiť náboženský otras.

Táto zvláštna stavba môže byť dôkazom prvej „straty viery“ v egyptskej histórii.

Či išlo o osobnú vzburu, politickú potrebu alebo zmenu náboženskej paradigmy, nie je isté. Isté je len to, že táto pyramída nie je ako ostatné – a že pochádza zo sveta, ktorý sme ešte úplne nepochopili.

Súvisiace články