To, čo zabíjalo archeológov, dnes môže liečiť rakovinu

Organizmus, ktorý bol desaťročia spájaný s „kliatbou faraónov“, mohol stáť za záhadnými úmrtiami vedcov – a dnes sa ukazuje, že má prekvapivý potenciál v liečbe leukémie.

Keď v roku 1922 archeológ Howard Carter otvoril hrobku faraóna Tutanchamona, svet fascinovalo zlato, šperky a neporušený pohreb mladého vládcu. Krátko nato však začali prichádzať správy o zvláštnych úmrtiach ľudí, ktorí sa na objave podieľali. Médiá hovorili o kliatbe faraóna, verejnosť o nadprirodzenej pomste. Dnes sa však čoraz jasnejšie ukazuje, že za týmito prípadmi nemusela stáť mystika, ale biológia.

V staroegyptských hrobkách sa totiž mohla po stáročia ukrývať mimoriadne nebezpečná huba Aspergillus flavus. Jej mikroskopické spóry dokážu pri vdýchnutí vyvolať ťažké infekcie, najmä u ľudí s oslabenou imunitou, a spôsobujú vážne poškodenie pľúc či nervového systému. Práve ona mohla byť skutočným „útočníkom“, ktorý po otvorení hrobiek zasiahol nič netušiacich vedcov.

Paradoxom je, že ten istý organizmus, ktorý mohol zabíjať, dnes púta pozornosť medicíny. Výskumníci z Pennsylvánskej univerzity zistili, že niektoré bioaktívne molekuly produkované touto hubou dokážu účinne zastaviť delenie leukemických buniek. Fungujú tak, že blokujú tvorbu mikrotubulov – štruktúr nevyhnutných pre množenie buniek. Bez nich sa rakovina nedokáže šíriť. V laboratórnych testoch sa účinok týchto látok vyrovnal bežne používaným liekom proti leukémii.

Vedci sú však opatrní. Zatiaľ ide len o experimentálne výsledky a účinok sa nepreukázal pri iných typoch rakoviny. Napriek tomu ide o objav, ktorý mení pohľad na legendu o kliatbe faraónov. To, čo bolo kedysi vnímané ako smrteľná hrozba ukrytá v minulosti, sa dnes môže stať základom budúcich liekov. Staroveký Egypt tak opäť dokazuje, že jeho tajomstvá ešte zďaleka nepovedali posledné slovo.