Antarktické vulkány môžu ožiť: Kontinent čakajú zmeny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: FreePik

Pod ľadovým štítom Antarktídy sa ukrývajú stovky vulkánov, ktoré by sa mohli vplyvom klimatických zmien prebudiť.

Antarktída je známa nielen svojimi obrovskými ľadovými masami, ale aj skrytými vulkánmi, ktoré by nemuseli zostať navždy ticho. Pod zamrznutým povrchom sa nachádzajú desiatky vulkánov, ktoré sú momentálne neaktívne – zatiaľ. Klimatické zmeny by však podľa niektorých vedcov mohli spustiť procesy, ktoré by ich opäť oživili.

Na konci poslednej veľkej doby ľadovej, približne pred 12 000 až 7 000 rokmi, sa počet sopečných erupcií na povrchu Zeme zdvojnásobil až zošesťnásobil. Dôvodom bolo zníženie tlaku, ktorý ľadovce vyvíjali na zemskú kôru. Tento pokles tlaku umožnil magme ľahšie stúpať a vyústiť do erupcií.

Dnes čelíme novej ére globálneho otepľovania, ktoré je poháňané ľudskou činnosťou. Hoci sa dlho predpokladalo, že Antarktída bude ušetrená od najakútnejších účinkov klimatických zmien, tento región už ukazuje zreteľné známky zmeny, vrátane neobvyklých vĺn horúčav a dramatického úbytku ľadu.

Niektorí vedci tvrdia, že ako sa znižuje tlak ľadového pokrytia na sopkách, plyny v magme sa začnú uvoľňovať – tento proces prirovnávajú k otváraniu fľaše šampanského. Na Antarktíde sa nachádza viac ako 130 sopiek, pričom mnohé sú ukryté pod ľadom, no niektoré, ako napríklad sopka Erebus, sú stále aktívne.

Sopka Erebus, ktorá je najjužnejšou aktívnou sopkou na svete, vybuchuje už celé desaťročia a uvoľňuje do atmosféry popolu a plyny. Ak by topenie ľadovcov spôsobilo aktiváciu ďalších sopiek, mohol by sa vytvoriť takzvaný „mechanizmus spätnej väzby medzi sopkami a topením ľadu“. To znamená, že erupcie by uvoľnili tmavý popol, ktorý by zvýšil absorpciu tepla na povrchu, čím by sa urýchlilo topenie ľadu a podporila ďalšia sopečná aktivita.

Výbuchy antarktických sopiek by mohli nielen urýchliť úbytok ľadu, ale aj zvýšiť hladinu morí, pretože obrovské ľadové plochy by sa zosunuli do oceánu. Navyše, erupcie by uvoľnili ďalšie skleníkové plyny, ktoré by ešte viac zvýšili globálnu teplotu – a to by viedlo k ďalšiemu topeniu ľadu, spustiac špirálu klimatických zmien.

V súčasnosti sú však tieto scenáre iba teoretickými predpokladmi. Vedci upozorňujú, že nie je možné jednoducho porovnávať poslednú dobu ľadovú so súčasnou, ľuďmi spôsobenou klimatickou zmenou, pretože časové a dynamické aspekty týchto dvoch procesov sa výrazne líšia.

A takto vyzerajú vulkány Antarktídy:

;