Grand Canyonu chýba miliarda rokov. Vedci našli vysvetlenie

V stenách Grand Canyonu sa miestami dotýkajú horniny, ktorých vznik delí približne 1,2 miliardy rokov. Na podloží starom asi 1,7 miliardy rokov ležia usadeniny vytvorené približne pred 500 miliónmi rokov. Medzi nimi chýba obrovský úsek geologického záznamu, akoby z dejín Zeme niekto vytrhol celé kapitoly.

Rozhranie známe ako Veľká diskordancia však nie je výnimočnosťou jediného kaňonu. Podobné medzery sa nachádzajú naprieč Severnou Amerikou aj na ďalších kontinentoch. Geológovia dlho diskutujú, aké procesy dokázali odstrániť toľko hornín a prečo sa neskôr začali nové vrstvy opäť zachovávať.

Santosh Dhungana a Nicolas Flament z austrálskej University of Wollongong hľadali odpoveď hlboko pod povrchom. V štúdii publikovanej 4. novembra v časopise Nature skúmali modely prúdenia zemského plášťa. Táto prevažne pevná vrstva sa počas geologických období pomaly deformuje a jej pohyb môže rozsiahle časti kontinentov zdvíhať alebo sťahovať nadol.

Modely pre tri dávne kontinentálne bloky, Laurentiu, Baltiku a severnú Čínu, ukázali dlhodobé zdvíhanie, po ktorom nasledoval pokles. Prvá fáza vytvárala podmienky na odnášanie horninového materiálu, druhá poskytovala priestor na hromadenie a zachovanie nových usadenín.

Samotné zdvíhanie však podľa autorov nestačilo na vysvetlenie rozsahu odstránených hornín. Významnú úlohu pripisujú ľadovcom počas rozsiahlych zaľadnení. Pohyby v hlbinách a erózia na povrchu tak mohli pôsobiť spoločne.

Nejde pritom o vysvetlenie vzniku samotného Grand Canyonu. Kaňon oveľa neskôr odkryl rozhranie, ktoré už v horninách existovalo. Nový výskum vysvetľuje predovšetkým vznik a zachovanie tejto dávnej medzery.

Výsledky podporujú spoločný mechanizmus pre viacero oblastí sveta, nejde však o definitívne uzavretú záhadu. Modely závisia od rekonštrukcií dávneho pohybu tektonických platní, ktorých neistota smerom do minulosti rastie. Ďalšie geologické údaje preto ukážu, nakoľko tento scenár obstojí aj mimo najlepšie preskúmaných regiónov.