Lovci možno používali jed už pred 125-tisíc rokmi

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Kamenné hroty zo Saudskej Arábie nesú stopy jedovatých rastlín. Nález pri dávnom jazere naznačuje premyslený lov, jeho vek aj použitie jedu však zostávajú otvorené.

Zdroj: AI ilustrácia

Na brehu dávno zmiznutého jazera v Saudskej Arábii zostali kamenné hroty so stopami možnej nebezpečnej prísady. Chemické analýzy na niektorých odhalili látky spájané s jedovatými rastlinami. Pravekí lovci tak možno nespoliehali iba na ostrý kameň, ale účinok svojich zbraní posilňovali jedom.

Medzinárodný tím z Griffith University, Univerzity kráľa Abdalláha pre vedu a techniku a saudskej Komisie pre dedičstvo skúmal lokalitu ‘Uruq Aljelibah. Výsledky opisuje štúdia v časopise Science, zverejnená 12. novembra 2026. Výskumníci tu zdokumentovali vyše 5 500 kamenných artefaktov spolu so zvieracími fosíliami a zachovanými rastlinnými zvyškami.

Niektoré hroty vykazovali poškodenie zodpovedajúce zásahu zvieraťa. Pri špičkách sa zachovali mikroskopické stopy živočíšneho tkaniva, pri spodnej časti zase živica a rastlinné vlákna. Takéto rozloženie naznačuje, že ľudia kamenné časti upevňovali na drevené násady a vyrábali zbrane z viacerých materiálov.

Dnešná púšť bola kedysi krajinou jazier. Pozrite sa, čo v nej pravekí ľudia potrebovali na prežitie:

Najväčšiu pozornosť vzbudili chemické stopy spájané s drevinou Acokanthera schimperi, historicky využívanou ako zdroj jedu na lovecké zbrane. Samotná prítomnosť týchto látok však ešte nedokazuje zámerné otrávenie hrotov. Výskumníci zatiaľ nepotvrdili spôsob prípravy ani účinnosť prípadnej zmesi.

Rovnako dôležitá je otázka veku. Približne 125-tisíc rokov sa vzťahuje na dávne jazero a jeho prostredie. Archeológ Jeffrey Rose upozornil pre Live Science, že nástroje pochádzajú z povrchu, nie priamo z datovaných vrstiev. Nemusia preto byť rovnako staré. Označenie za najstaršie otrávené zbrane sveta by bolo predčasné.

Dnešná púšť Rub al-Chálí pritom vtedy vyzerala celkom inak. Sladkovodné jazero obklopovala vegetácia a v oblasti žili hrochy, byvoly či antilopy. Ľudské pozostatky sa nenašli, takže ani totožnosť výrobcov nástrojov nie je definitívne potvrdená.

Nález otvára nezvyčajne podrobné okno do pravekého života. Ukazuje, ako ľudia kombinovali kameň s materiálmi, ktoré sa obyčajne nezachovajú. Či medzi ne patril aj zámerne používaný jed, musí preveriť ďalší výskum.