Záhada koľají na Malte má nový zvrat. Stopy vedú k Rímu

Vyzerajú ako železničné koľaje, no namiesto ocele ich tvoria hlboké ryhy v skale. Na Malte a susednom Goze sa tieto zvláštne stopy križujú, rozvetvujú a miestami vytvárajú hustú spleť. Kto ich zanechal a kedy? Práve odpoveď na druhú otázku sa po novom výskume výrazne mení.

Archeológ Joel Grima z Maltskej univerzity preskúmal dostupné dôkazy o ich veku. Jeho práca, publikovaná v časopise Journal of Archaeological Science: Reports, vychádza z rozsiahleho mapovania, ktoré zdokumentovalo 2 628 trás. Spolu merajú približne 50 kilometrov. Pri prieskume využil aj trojrozmerné modely lokalít vytvorené z fotografií. 

Dlho sa uvažovalo, že ryhy pochádzajú z praveku. Grima však upozorňuje, že presvedčivé dôkazy pre takéto zaradenie chýbajú. Pri niektorých stopách možno doložiť rímsky pôvod, pri väčšine dostupné zistenia podporujú širšie antické datovanie. To zároveň neznamená, že všetky vznikli naraz alebo že ich vytvorili výlučne Rimania. Závery opisuje aj verejne dostupná predbežná verzia štúdie. 

Rozhodujúce sú miesta, kde sa ryhy stretávajú s inými pozostatkami minulosti. V Mdine vedú medzi rímskymi domami a prekrývajú ich viaceré vrstvy rímskej cesty. Inde zasahujú do podlahy starého lomu alebo ich prerušuje neskoršia ťažba. Takéto vzťahy pomáhajú určiť poradie udalostí aj bez toho, aby samotná ryha prezradila presný rok svojho vzniku.

Dôležité je aj to, čo výskum netvrdí. Nepodarilo sa priradiť presný dátum každej trase a praveký pôvod niektorých úsekov zostáva možný. Zatiaľ však preň chýba pevný dôkaz. Rozsiahla sieť preto nemusí byť dielom jednej kultúry ani jediného obdobia.

Otvorená zostáva aj otázka, ako presne ryhy vznikali. Starší výskum skúmal opotrebovanie pri prejazde vozidiel aj možnosť zámerného vyhĺbenia skaly na uľahčenie dopravy. Kamenné „koľaje“ tak postupne získavajú zrozumiteľnejší historický kontext, no celý príbeh ich vzniku ešte stále nepoznáme.