Žije už 194 rokov. V jej DNA našli niečo výnimočné

Keď sa Jonathan narodil, britskému impériu vládol kráľ Viliam IV., Charles Darwin bol mladým prírodovedcom a fotografia sa ešte len rozvíjala. Dnes má táto obrovská korytnačka približne 194 rokov a stále žije na ostrove Svätá Helena v južnom Atlantiku. Jej neuveriteľný vek sa stal predmetom výskumu, ktorý priniesol pozoruhodné výsledky.

Jonathan sa pravdepodobne vyliahol okolo roku 1832 na Seychelách. Na Svätú Helenu ho priviezli v roku 1882, keď už bol dospelým jedincom. Dnes patrí medzi najväčšie prírodné celebrity ostrova a podľa Guinnessovej knihy rekordov je najstarším známym žijúcim suchozemským zvieraťom.

Medzinárodný tím vedený Stephenom Clarkom z neziskovej organizácie Kallel Foundation preskúmal jeho genetickú výbavu a porovnal ju s DNA mladších korytnačiek. Výsledky publikované 7. októbra 2026 v časopise Science Advances naznačujú, že Jonathan vlastní mimoriadne účinné mechanizmy ochrany buniek.

Výskumníci identifikovali 287 genetických variantov, ktoré ho odlišujú od porovnávaných jedincov. Niektoré sú spojené s opravou poškodenej DNA, ochranou telomér, reguláciou inzulínu či fungovaním mitochondrií, teda bunkových štruktúr zodpovedných za tvorbu energie.

Najväčšie prekvapenie však prinieslo skúmanie epigenetiky. V 272 oblastiach regulujúcich aktivitu génov objavili vzorce podobné tým, aké mala iba päťročná korytnačka. U iných skúmaných korytnačiek vo veku 91 rokov už tieto oblasti vykazovali výraznejšie známky starnutia.

Jonathan má približne 194 rokov a je najstarším známym žijúcim suchozemským zvieraťom na svete. Legendárna korytnačka žije na ostrove Svätá Helena, kde aj napriek pokročilému veku stále aktívne trávi svoje dni:

To naznačuje, že niektoré Jonathanove bunkové mechanizmy si dokázali zachovať mladistvé vlastnosti aj po takmer dvoch storočiach života.

Jonathan je pritom prakticky slepý v dôsledku sivého zákalu a má oslabený čuch. Ošetrovatelia ho preto pravidelne ručne kŕmia. Napriek vysokému veku má stále dobrú chuť do jedla a pohybuje sa po trávnikoch guvernérovej rezidencie Plantation House.

Vedci upozorňujú, že jeho dlhovekosť nemožno pripísať iba génom. Dôležitú úlohu pravdepodobne zohrali aj bezpečné prostredie, starostlivosť a šťastie.

Výsledky by však mohli otvoriť nové možnosti výskumu ľudského starnutia. Zatiaľ nepredstavujú návod na predĺženie života, ale ukazujú, ako dokáže príroda chrániť bunky pred poškodením oveľa dlhšie, než sa bežne očakáva.