Čína zahájila súťaž s Ruskom o odvrátenú stranu Mesiaca

Ak sa im ich plány podarí uskutočniť, budú mať v oblasti výskumu vesmíru neprekonateľnú výhodu.

V piatok Čína úspešne vypustila svoju lunárnu sondu Čchang'o, ktorá po prvýkrát odoberie vzorky zo skrytej strany nebeského telesa, ktoré obieha okolo Zeme. Najväčšia čínska vesmírna raketa Dlhý pochod-5 odštartovala z odpaľovacieho strediska Wen-čchang na juhu Číny o 17:27 miestneho času, teda v predstihu oproti plánu. Pristávací modul a sonda sa od rakety oddelili o 35 minút neskôr, čo pozemné riadiace centrum vyhlásilo za "dokonalý úspech".

Pristávací modul má pokračovať v prieskume mesačného povrchu a do 48 hodín začať vŕtať pôdu. Vyťažené vzorky zhromaždí do kontajnera a potom sa spojí s kozmickou loďou, ktorá ich dopraví späť na Zem. Misia bude trvať celkovo 53 dní.

Čína už vypustila retranslačnú družicu Queqiao-2, ktorá bude udržiavať komunikáciu pri prieskume Mesiaca. Tento satelit bude zabezpečovať nielen komunikáciu medzi pozemnými operáciami a lunárnou misiou, ale bude slúžiť aj ako reléová platforma pre budúce lunárne misie.

Čína už úspešne priniesla vzorky z Mesiaca v roku 2020, keď bol experiment vypustený z opačnej strany našej planéty. Cieľom vesmírneho programu Pekingu je vyslať astronautov na Mesiac do roku 2030 a v tom istom roku vrátiť vzorky z Marsu. Dlhodobé plány zahŕňajú zriadenie stálej základne s ľudskou posádkou na povrchu Mesiaca.

Čína uskutočnila svoju prvú vesmírnu misiu s posádkou v roku 2003 a odvtedy uskutočnila niekoľko úspešných misií, pričom sa stala treťou krajinou, ktorá vyslala ľudí do vesmíru. Tento týždeň sa traja astronauti bezpečne vrátili z vesmírnej stanice Tchien-kung, ktorá strávila šesť mesiacov na obežnej dráhe okolo Zeme. Peking plánuje časom umožniť zahraničným astronautom a vesmírnym turistom prístup na svoju vesmírnu stanicu.