Posledná šanca ľudstva: Do vesmíru by chceli dostať bublinkový oblak veľkosti Brazílie

Štít by fungoval ako tienidlo a má sľubné výhody.

Ľudstvo bojuje s globálnymi klimatickými zmenami zúfalým a doteraz bezvýsledným spôsobom. Napriek množstvu ušľachtilých cieľov, ktoré boli stanovené, sa množstvo skleníkových plynov vypúšťaných do ovzdušia doteraz skutočne neznížilo.

V porovnaní s obdobím medzi rokmi 1850 a 1900 už priemerná teplota našej planéty stúpla o 1,5 stupňa Celzia. V prípade, že tento trend bude pokračovať, bude mať katastrofické poveternostné, ekonomické a sociálne dôsledky.

Ďalším znakom zúfalého boja je plán, ktorý vypracovali výskumníci z Massachusetts University of Technology (slávna MIT). Štít, nazývaný Vesmírne bubliny – Space Bubbles – by bola plávajúca štruktúra veľkosti Brazílie (8-9 miliónov štvorcových kilometrov), ktorá by nás neustále tienila a bránila by časti slnečného svetla dostať sa na zemský povrch.

Štít, ktorý sa by sa neustále nachádzal medzi Slnkom a Zemou, by pozostával z nafukovacích bublín usporiadaných do kruhu. Tieto tenkostenné gule na báze kremíka by tienili celkom účinne, takže by nebolo do vesmíru potrebné prepravovať ťažké, pevné kovové konštrukcie.

Bubliny už testovali odborníci z MIT v drsných podmienkach mimo atmosféry a zdá sa, že metóda funguje. Ak by sme dokázali odfiltrovať len 1,8 percenta slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch našej planéty, súčasné globálne otepľovanie by sa mohlo zvrátiť.

MIT

​Štít by bol umiestnený v takzvanom Libračnom (Lagrangeovom) bode, kde by mohol zostať približne v pokoji. Toto je „vyskúšané“ miesto vo vesmíre, pretože je tam aj vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba.

Podľa MIT musí ľudstvo skôr či neskôr umelo zasahovať do zemskej klímy, ak nechce žiť v čoraz drsnejších podmienkach. Mohli by sme napríklad zvýšiť množstvo oblakov alebo znížiť ich priepustnosť svetla, ale to by bol riskantnejší nápad ako použitie vesmírnych bublín.