Poľskí vedci našli niečo, čo by mohlo prežiť na povrchu Marsu

Kolonizácia Marsu sa možno začína úplne inak, než sme čakali. Vedci vypustili do marťanských podmienok špeciálne vybrané lišajníky – a tie prežili. Nielenže nezahynuli, ale začali produkovať kyslík. Znie to ako maličkosť? Omyl. Môže to byť prvý krok k terraformácii červenej planéty.

Extrémna rastlina do extrémnych podmienok

Výskum prebiehal vo vesmírnych simulátoroch, ktoré presne napodobňujú marťanskú atmosféru: nízky tlak, mráz, UV žiarenie a CO₂ namiesto kyslíka. Vedci do tohto pekla umiestnili lišajník z Antarktídy – a on prežil.

Niektoré druhy dokonca začali asimilovať CO₂ a produkovať kyslík, čo znamená, že by mohli vytvoriť mikroklímu pre ďalšie organizmy.

Rastlina, ktorá dýcha za nás

Lišajníky sú extrémne odolné organizmy – kombinácia rias a húb – ktoré dokážu prežiť tam, kde nič iné nevydrží. Vďaka tomu sa stávajú ideálnym „nástrojom“ pre biologickú terraformáciu Marsu.

Predstav si: na povrchu planéty, kde teploty padajú hlboko pod nulu, rastie drobná kolónia, ktorá premieňa mŕtvu planétu na dýchateľné miesto.

Kolonizácia nebude o robotoch, ale o lišajníkoch

Zabudni na futuristické sci-fi, kde Mars kolonizujú humanoidní roboti alebo vesmírni baníci. Prvé kolónie budú mikroskopické, zelené a tiché. Vedci teraz skúmajú, ako lišajníky integrovať do marťanských skleníkov, biosfér a systémov pre recykláciu vzduchu.

A keď to vyjde, budú to práve tieto nenápadné rastliny, ktoré položia základ pre život vo vesmíre.

Príroda ako najlepší inžinier

Táto myšlienka je v niečom fascinujúco jednoduchá – Mars nemusíme „dobývať“ silou, ale pomaly zmeniť zvnútra. A možno práve lišajníky ukazujú cestu, ako vybudovať nový svet bez výbuchov a bagrov.