Kapor a zemiakový šalát nepatria k slovenským Vianociam dlho
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Shutterstock
Hoci sa vám môže zdať, že vyprážaný kapor a zemiakový šalát patria k slovenským Vianociam rovnako dlho ako vianočný stromček, nie je to úplne tak. Táto tradícia sa na našom území pevne ukotvila až v minulom režime.
Vianoce sa spájajú so stolom, ktorý sa prehýba pod množstvom jedla, aj s typickými ľudovými zvykmi. Niektoré z nich sú staré stovky rokov, iné pribudli len nedávno. Ozdobený vianočný stromček, pieseň Tichá noc či vianočné pečivo, sa stali symbolmi Vianoc už v druhej polovici 19. storočia. Pevnou súčasťou slovenských sviatkov, sa ale stali len pred niekoľkými generáciami.
Kapor, hoci je právom považovaný za pôstne jedlo, sa počas Vianoc začal servírovať až od 17. storočia. Nie však vo veľkom. Kapor sa ako rýdza vianočná surovina v mestách uchytil až v 19. storočí. Na vidiek sa tento zvyk rozšíril až po prvej svetovej vojne.
V stredoveku a ranom novoveku by sme na sviatočnom stole našli skôr kapustnicu, hubového Kuba, kašu zo sušeného ovocia a v bohatších rodinách aj vínnu klobásu alebo slimákov. Štedrovečerný stôl, ako ho dnes poznáme, tak nevyzeral. Naši predkovia totiž uprednostňovali úplne inú úpravu.
Ryba sa väčšinou podávala načierno, teda varená a so sladkou omáčkou z povidiel a perníku. Slávu trojobalu priniesol až koniec druhej svetovej vojny. V tej dobe bol totiž kapor ľahko dostupný a vyprážanie jedál začalo byť populárnejšie než kedykoľvek dovtedy. Odvtedy jeho obľuba neustále stúpala.
Ďalšou súčasťou, ktorá dopĺňa vianočný kolorit, je zemiakový šalát. Zemiaky síce doviezol v 15. storočí už Krištof Kolumbus, ich cesta na slovenské taniere, navyše na vianočné, bola naozaj veľmi pomalá. Recept na zemiakový šalát sa dlho nevyskytol v knihách kuchárok. Prvý recept, ktorý aspoň čiastočne odpovedá dnešnej podobe zemiakového šalátu, sa objavil v kuchárke z 50. rokov. Pôvod šalátu je ale záhadou. Jedna teória tvrdí, že sa kuchárky inšpirovali v Rusku, to by potvrdzovala kyslá uhorka. Iná zase, že v Rakúsku či Nemecku, kde sa podobné šaláty tiež tešia veľké obľube.