Vedci zistili, ako sa mohla na Zem dostať životodarná voda

Vedci už dlho debatujú o tom, akú úlohu zohrali kométy pri vzniku oceánov na Zemi a či vôbec nejakú úlohu zohrali. Zdá sa, že táto otázka teraz smeruje k odpovedi.

Európska vesmírna agentúra (ESA) strávila dva roky skúmaním kométy 67P/Čurjumov-Gerasimenko prostredníctvom sondy Rosetta a jej pristávacieho modulu Philae. Vďaka tomu sa zistilo, že tento kozmický objekt obsahuje vodu. Vedci z NASA následne podrobnejšie analyzovali túto vodu a dospeli k záveru, že molekulárne charakteristiky vody na 67P sú veľmi podobné tým, ktoré majú pozemské oceány. To naznačuje, že kométy tohto typu mohli významne prispieť k prítomnosti vody na Zemi – píše Interesting Engineering.

Voda je základnou podmienkou pre život na Zemi. Aj keď časť vody pravdepodobne pochádzala z plynu a prachu, ktoré pred 4,6 miliardami rokov formovali našu planétu, intenzívne teplo mladého Slnka väčšinu z nej odparilo. Preto je už dlho predmetom vedeckých diskusií, prečo má Zem také množstvo vody.

Jedna z teórií hovorí, že časť vody vznikla v dôsledku sopečnej činnosti. Vodná para, ktorú sopky vypúšťali, sa kondenzovala a padala na Zem vo forme dažďa, čím prispela k formovaniu oceánov. Existujú však dôkazy, že významná časť vody v oceánoch pochádza z ľadových telies, ako sú asteroidy alebo kométy, ktoré narazili na Zem krátko po vzniku slnečnej sústavy.

Pred štyrmi miliardami rokov boli tieto kolízie mimoriadne časté. Kým existujú dôkazy o spojení asteroidov s pozemskou vodou, otázka úlohy komét zostáva menej jasná. Pomôcť môže zistenie, že molekulárne charakteristiky vody na kométach blízko Jupiterovej dráhy sú veľmi podobné charakteristikám vody v oceánoch na Zemi.

Kľúčom je pomer deutéria a vodíka, ktorý môže prezradiť, kde sa tieto objekty v slnečnej sústave zrodili. Deutérium je ťažšia forma vodíka a jeho koncentrácia sa mení v závislosti od vzdialenosti od Slnka. Na asteroidoch na okraji slnečnej sústavy je zvyčajne vyššia, než na tých, ktoré sú bližšie k Slnku.

Výskumy za posledné dve desaťročia ukázali, že kométy pochádzajúce z oblasti blízko Jupitera obsahujú vodu s podobným pomerom deutéria ako voda na Zemi. To naznačuje, že aj tieto kométy mohli prispieť k tomu, že na Zemi je toľko vody.

Kathleen Mandt, vedkyňa z NASA, vo vedeckom časopise Science Advances uviedla, že hladinu deutéria na kométe 67P bolo potrebné prehodnotiť. Počiatočné merania ukazovali, že jeho koncentrácia je trikrát vyššia ako v pozemskej vode, čo viedlo vedcov k pochybnostiam, či kométy vôbec zohrali nejakú úlohu pri prinášaní vody na Zem.

Na základe 16-tisíc meraní sondy Rosetta vedci dospeli k záveru, že prach obklopujúci kométu môže ovplyvňovať úroveň deutéria. Dôvodom je, že keď sa kométa približuje k Slnku, zohrieva sa a voda bohatá na deutérium sa uvoľňuje a viaže na prachové častice, čím merania vykazujú nesprávne vysoké hodnoty.

Keď sa však prach dostane na vonkajšiu časť chvosta kométy, ochladzuje sa a stráca vodu, čo umožňuje presnejšie merania.

Na základe nových zistení vedci opäť navrhujú, že kométy mohli prispieť k doprave vody na Zem, čo je kľúčové pre pochopenie vzniku života na našej planéte.