Po živote neprichádza smrť: Vedci asi našli dôkaz o očistci

Vedci zistili, že medzi životom a smrťou existuje ešte jeden stav.

Napriek úžasnému pokroku vo vede stále nevieme s istotou, či existuje život po smrti. Po stáročia sa učilo, že telo živej bytosti sa po smrti rozkladá, ale teraz vedci urobili pozoruhodný objav: bunky sa možno dokážu po smrti transformovať. Tento objav by mohol zásadne zmeniť svet biológie, pretože sa ukazuje, že bunky môžu po smrti naďalej fungovať a potenciálne preberať nové funkcie, ak sú na to vytvorené správne podmienky. Tento objav bol zverejnený v časopise Journal of the American Physiological Society a vedci tvrdia, že by to mohol byť nový vzrušujúci smer v štúdiu života.

Tradične sa život a smrť považujú za dva úplne odlišné stavy. Táto stará predstava sa však teraz spochybňuje. Najnovší výskum naznačuje, že existuje „tretí stav“, v ktorom sú bunky mŕtveho organizmu schopné vytvárať nové formy života. Smrť teda nemusí byť taká konečná, ako sa doteraz predpokladalo. Štúdiu viedli Peter A. Noble, profesor mikrobiológie na Washingtonskej univerzite, a Alex Pozhitkov, špecialista na bioinformatiku v City of Hope, ktorí sa o svoje zistenia podelili na portáli The Conversation. Pôvodným cieľom výskumu bolo pochopiť, ako môžu orgány, tkanivá a bunky počas transplantácie naďalej fungovať aj po smrti darcu.

Prekvapivým výsledkom výskumu je, že bunky, ak dostanú správne živiny, kyslík a bioelektrické signály, sa môžu transformovať a nadobúdať nové funkcie, pričom sa vyvinú do podoby viacbunkového života. Táto metamorfóza bola pozorovaná nielen u ľudských buniek, ale aj u živočíšnych, napríklad v kožnom tkanive mŕtvych žabích embryí.

V roku 2021 vedci z Tuftsovej univerzity a Vermontskej univerzity skúmali bunky z mŕtvych žabích embryí a zistili, že sa môžu transformovať na nové mnohobunkové organizmy nazývané xenoboty. Tieto xenoboty sa dokázali nielen samoorganizovať, ale aj regenerovať a dokonca zaznamenávať údaje. Tento objav mal obrovský vplyv na vedecký svet a priniesol možnosť, že tieto bunky „tretieho stavu“ by mohli otvoriť nové cesty k pochopeniu evolúcie života.

V roku 2023 išla nová štúdia uverejnená v časopise Advance Science ešte ďalej. Vedci skúmali ľudské pľúcne bunky a zistili, že tieto bunky sa dokážu organizovať do viacbunkových foriem života nazývaných antroboty. Objav naznačuje, že tento „tretí stav“ je možný nielen v živočíšnych, ale aj v ľudských bunkách a mohol by predstavovať vážnu výzvu pre tradičné názory na bunkovú evolúciu.

Vedci sa domnievajú, že pri vzniku „tretieho stavu“ zohrávajú dôležitú úlohu špeciálne kanály a pumpy na vonkajšej membráne buniek, ktoré fungujú ako zložité elektrické obvody. Tieto elektrické signály môžu byť zodpovedné za spustenie komunikácie, pohybu a rastu medzi bunkami. Objavenie týchto bunkových schopností by mohlo priniesť nielen nové poznatky o procesoch života, ale mohlo by priniesť aj revolúciu v medicíne.

Jedným z najsľubnejších aspektov výskumu je, že tieto bunky „tretieho stavu“ by sa mohli využívať v medicíne. Napríklad antroboty by sa mohli použiť na dodávanie cielených liekov do tela bez toho, aby vyvolali imunitnú reakciu. Okrem toho by sa takto vytvorené bunky mohli použiť aj na liečbu chorôb, ako je ateroskleróza alebo cystická fibróza, pri ktorej by bunky mohli pomôcť rozpustiť nahromadený hlien.

Keďže „tretí stav“ je relatívne krátky, trvá len štyri až šesť týždňov, výskumníci tvrdia, že neexistujú obavy, že by sa tieto nové formy života stali invazívnymi alebo by sa vymkli kontrole. Využitie týchto typov buniek v personalizovanej a preventívnej medicíne by mohlo byť mimoriadne užitočné.

Premena buniek po smrti by mohla nielen zmeniť naše chápanie pojmu život, ale mohla by viesť aj k novým liečebným postupom, ktoré boli predtým nemysliteľné. Tento prelomový objav je len začiatkom a na úplné pochopenie presných mechanizmov metamorfózy buniek po smrti je potrebný ďalší výskum. Isté však je, že tento objav otvára novú kapitolu vo vedeckom skúmaní života a skrýva nespočetné možnosti pre ľudstvo.

Hranica medzi životom a smrťou azda nikdy nebola taká nejasná. Keďže naše poznatky o tajomstvách buniek sa naďalej prehlbujú, možno jedného dňa zistíme, že smrť je skutočne len nový začiatok.