Nové šokujúce detaily o gladiátoroch: Cisár musel zasiahnuť

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pozrite si tiež archívne video o hokejových gladiátoroch v rímskej aréne.

Jedna vec spôsobila v aréne obrovský škandál a rímska spoločnosť sa o nej hádala stovky rokov.

Gladiátori v starovekom Ríme mali legendárnu povesť, ale málokto vie, že v krvavých arénach nebojovali len muži, ale aj ženy. Existencia ženských gladiátoriek - alebo po latinsky gladiatrixes - bola dlho spochybňovaná, ale moderné archeologické nálezy a historické pramene jasne dokazujú, že ženy sa zúčastňovali brutálnych zápasov.

Ženy gladiátorky boli menej časté ako ich mužskí kolegovia a objavovali sa pri špeciálnych príležitostiach. Tieto bojovníčky boli často otrokyne alebo ženy z nižšej spoločenskej vrstvy, ktoré boli nútené bojovať v aréne, ale boli aj také, ktoré sa na túto povestnú úlohu prihlásili dobrovoľne. Pre gladiátorky, ktoré sa dobrovoľne prihlásili, mohol byť boj spôsobom, ako si zvýšiť spoločenské postavenie a získať slávu, aj keď to znamenalo riskovať život.

Prvý konkrétny dôkaz o gladiátorkách pochádza z malej bronzovej sošky bojovníčky so zbraňou, ktorá sa našla v roku 1996. Táto soška bola objavená v Nemecku a je jasným dôkazom toho, že gladiátorky nielen existovali, ale boli aj uznávanými postavami rímskej zábavy. Žena na soche drží meč v triumfálnej póze, ktorá je symbolom víťazstva.

Podľa historických záznamov bol cisár Domicián jedným z najväčších podporovateľov gladiátoriek a často organizoval veľkolepé hry, v ktorých bojovníčky bojovali medzi sebou alebo s divými zvieratami. Jednou z najznámejších takýchto udalostí bola hra v roku 89 n. l., keď gladiátorky bojovali v nočnom zápase v Koloseu za svetla fakieľ.

Hoci boli gladiátorky veľkolepým predstavením, nedostávalo sa im takej úcty a uznania ako ich mužským kolegom. Často boli vnímané skôr ako kuriozita než ako skutočné bojovníčky. Boli tiež spoločensky stigmatizované, keďže bojové úlohy žien nezodpovedali tradičným úlohám žien v súdobej rímskej spoločnosti. Podľa niektorých zdrojov dokonca sám cisár Septimius Severus okolo roku 200 n. l. zakázal ženám pôsobiť ako gladiátorky, čo naznačuje, že prítomnosť gladiátoriek bola zdrojom napätia v spoločnosti.

Spomienka na gladiátorky sa však zachovala a poskytuje moderným historikom jedinečný pohľad na rozmanitosť starovekej rímskej spoločnosti. Tieto odvážne ženy dodnes pripomínajú, že rímske arény neboli len bojiskami mužov, ale aj miestami, kde svoje miesto zaujali ženy, niekedy na rovnakom krvavom javisku.