V Slnečnej sústave je oheň len na Zemi: Vysvetlíme, prečo

Kyslíka potrebného pre oheň je vo vesmíre dostatok, ale existuje len jediné nebeské teleso s fenoménom ohňa - a tým je Zem.

Hoci sa na iných planétach a mesiacoch môžu vyskytovať javy podobné ohňu - ako napríklad ohnivé fontány na Io - nie sú to skutočné ohne. Existencia skutočného ohňa v iných svetoch môže naznačovať prítomnosť života. O tom, prečo je oheň jedinečný pre Zem, sa hovorí v článku IFLScience.

Oheň je proces, ktorý je, pokiaľ vieme, jedinečný pre Slnečnú sústavu, a to výlučne na Zemi, pretože je výsledkom jedinečných podmienok našej planéty. V gréckej mytológii Prométheus ukradol bohom oheň a dal ho ľuďom - za čo bol kruto potrestaný. Napriek tomu nebeské telesá pomenované po gréckych a rímskych bohoch, nemajú oheň. V skutočnosti ani Slnko nemá oheň: svetlo Slnka pochádza z jadrovej fúzie, nie zo spaľovania, a práve tento proces sa snažíme využiť na výrobu energie na Zemi vo fúznych reaktoroch, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú.

Dôvodom je, že v recepte na oheň sú tri základné zložky: kyslík, palivo a teplo. Kyslík, hoci je vo vesmíre hojne zastúpený, sa len zriedkavo vyskytuje v molekulárnom stave potrebnom pre oheň. Dôvodom je, že kyslík je obzvlášť náchylný na väzby s inými prvkami, takže voľný kyslík je pomerne vzácny. Teoreticky je, samozrejme, možné spaľovanie aj s inými plynmi, ale tie sú buď vzácne, alebo sa dajú vyrobiť umelo.

Ďalším problémom kyslíka je jeho koncentrácia - v Slnečnej sústave sa jednoducho nevyskytuje, ba dokonca sa potrebná koncentrácia nevyskytuje ani na Zemi, takže samotný oheň je relatívne novým javom. Podľa fosílnych záznamov našej planéty trvalý oheň neexistoval pred obdobím stredného ordoviku (približne pred 470 až 458 miliónmi rokov), hoci kyslík bol prítomný už od Veľkej oxidačnej udalosti, ktorá nastala približne pred dvoma miliardami rokov. Koncentrácia kyslíka bola jednoducho príliš nízka na to, aby sa oheň udržal dlho.

Bez života na Zemi by kyslík zmizol aj z tejto planéty, pretože by reagoval s horninami. Preto, keď astronómovia hľadajú známky života vo vesmíre, sa prítomnosť trvalého kyslíka považuje za potenciálny indikátor - mimochodom, samotný kyslík nie je definitívnym dôkazom a astronómovia hľadajú špecifické kombinácie plynov ako biologické znaky.

A ako už bolo spomenuté, oheň potrebuje palivo aj teplo. A pozemské palivá ako drevo, uhlie a ropa sú produktmi života.

V Slnečnej sústave môžu existovať aj iné javy podobné ohňu. Čo sú "ohnivé fontány" na Jupiterovom mesiaci Io? Dôvodom týchto javov je, že slapové sily pôsobiace na Jupiter a vonkajšie mesiace roztavili vnútro Io, vďaka čomu sú erupcie takmer neustále. V ohnivých fontánach však nie je skutočný oheň, ale skôr magma, ktorá strieka cez prieduchy.

A čo ohnivá Venuša? Nuž, ani táto planéta nie je v skutočnosti ohnivá, ale jej extrémne vysoká povrchová teplota (471 stupňov Celzia) je spôsobená skleníkovým efektom, ktorý sa na planéte rozpútal. Tento skleníkový efekt bol spôsobený vyparovaním pôvodného oceánu planéty, čo spôsobilo, že molekuly vody sa pod vplyvom ultrafialového žiarenia rozpadli: vodík unikol do vesmíru a pri nedostatku vody sa v atmosfére nahromadil oxid uhličitý, preto je teraz atmosféra planéty tvorená prevažne oxidom uhličitým, 90-krát hustejším ako na Zemi a takmer bez vodnej pary. Venuša má aj sopečnú činnosť, ale bez ohňa.

Z toho vyplýva, že prítomnosť ohňa na inej planéte môže naznačovať prítomnosť života - ako indikátor však máme jeden problém: jeho objavenie na vzdialených planétach je obrovskou výzvou.