Hrozba alebo fikcia: Sú obavy z preľudnenia opodstatnené?

Populačná explózia bola strašiakom už pred 200 rokmi, ale zatiaľ nenastala.

Nepopierateľným faktom je, že svetová populácia sa za niekoľko desaťročí znásobila. Kým v 50. rokoch minulého storočia nás boli len 2,5 miliardy, do konca 80. rokov sa tento počet populácie zdvojnásobil (5 miliárd v roku 1987) a v roku 2023 dosiahol 8 miliárd. A tento trend naďalej rastie, keďže euroatlantický priestor zápasí s úbytkom obyvateľstva a výzvami starnúcej spoločnosti, zatiaľ čo zvyšok sveta naďalej zaznamenáva silný rast.

Napríklad počet obyvateľov Afriky sa len za posledných 30 rokov zdvojnásobil a podľa správy OSN India tento rok predbehla Čínu na čele svetového rebríčka. Tento masívny rast populácie je spôsobený najmä priemyselnými revolúciami, ktoré sa začali v 19. storočí, a rýchlym pokrokom v medicíne, pričom sa zvyšuje nielen pôrodnosť, ale aj priemerný vek ľudí, zatiaľ čo úmrtnosť klesá. To už neplatí len pre rozvinuté krajiny, ale aj pre rozvojové krajiny tretieho sveta.

V súčasnosti sa opakovane objavujú obavy, že ľudstvo rýchlo smeruje k demografickej katastrofe, pretože ak v nasledujúcich 30 - 50 rokoch dosiahneme počet 10 miliárd ľudí, nebude dostatok zdrojov, potravín ani energie. Tieto hlasy však zďaleka nie sú nové.

Už koncom 17. storočia sa objavovali názory, že hospodárska a kultúrna stabilita je na pokraji kolapsu, a Paul Ehrlich už v roku 1968 napísal, že globálny hladomor je bezprostrednou hrozbou. Podľa dvojice kanadských autorov sú však takéto a podobné predpovede konformnou dezinterpretáciou, len alarmistickými predpoveďami opačného druhu. Darrell Bricker, výkonný riaditeľ výskumnej spoločnosti Ipsos, a novinár John Ibbitson vo svojej spoločnej knihe Prázdna planéta netvrdia nič iné, len že o tri desaťročia začne svetová populácia klesať a že tento pokles sa neskončí.

Nie že nás bude príliš veľa, ale naopak, bude nás čoraz menej, a nebude to trvať večnosť, kým to bude skutočná výzva, ktorej budú musieť spoločnosti čeliť.

Medzi dôvodmi sa uvádza, že urbanizácia a zvyšujúca sa dostupnosť vzdelania, verejnej zdravotnej starostlivosti a rastúci podiel žien na trhu práce majú všade negatívny vplyv na pôrodnosť a že pokles úmrtnosti je v rozpore s rozšíreným presvedčením len dočasný. Podľa tejto teórie neexistuje žiadna perspektíva mieru a nové výzvy by mohli ľahko vyvolať nové konflikty medzi národmi sveta.