TOTO tam nemá čo hľadať: V ruinách európskeho "Stonehenge" objavili záhadný artefakt

Podľa odborníkov je nemožné, aby sa mezopotámsky šperk našiel tak blízko holandského "Stonehenge", vzdialeného 4 000 kilometrov.

V posledných rokoch sa dramaticky zvýšil počet prípadov, keď bolo miesto starovekej zrúcaniny označené za "najnovší Stonehenge". Skutočnosť je taká, že svojho času museli na Zemi existovať tisíce takýchto stavieb, ale keďže už zaniklo toľko kultúr a civilizácií, väčšinu z nich možno zničil neúprosný zub času. Preto je potrebné veľké šťastie, aby si skúsené oko všimlo rozsiahlu demoláciu alebo stavebný projekt, ktorý odhalí, čo boli kedysi stavby a budovy. Ešte v roku 2016 sa počas výstavby priemyselného parku neďaleko holandského mesta Tiel zistilo, že na objavenie skutočne čaká rozsiahla oblasť s pamiatkami starými tisíce rokov.

Len do tohto roku sa výskumníkom podarilo zmapovať takmer celú lokalitu s rozlohou tisícov štvorcových metrov, kde doteraz identifikovali viac ako milión artefaktov. Odhadujú, že nájdené organické a anorganické artefakty alebo ich časti pokrývajú približne 800 rokov histórie od doby kamennej až po stredovek. Keďže ide o pohrebisko a rituálne miesto, niet divu, že archeológovia a ich asistenti našli viac ako 50 tisíc kostných pozostatkov, 170 tisíc hlinených úlomkov a dokonca 10 tisíc silicitov.

Zvláštne usporiadanie mohyly v priebehu storočí mohlo byť len ťažko náhodné, pričom medzi kopcami sa každý rok v dva významné dni otvára slnkom osvetlená "chodba". Tieto dva významné dni boli letný slnovrat (21. júna) a zimný slnovrat (21. decembra), najdlhší a najkratší deň v roku. Táto svätyňa a infraštruktúra okolo nej však neboli len pohrebiskom. Podľa odborníkov to bolo pravdepodobne verejné miesto, kde ľudia žili a pracovali. A veľké množstvo nájdených hrotov kopijí ukazuje, že táto oblasť mohla mať vojenský význam.

NAJDÔLEŽITEJŠÍM A NAJZAUJÍMAVEJŠÍM NÁLEZOM JE VŠAK ZELENÝ SKLENENÝ KORÁLIK.

O tomto kúsku, ktorý vyzerá ako šperk, sa zatiaľ predpokladá, že mal len estetickú funkciu. Jeho presná analýza je však skutočne pozoruhodná. Vedci sa domnievajú, že pochádza zo starovekej Mezopotámie, vzdialenej od Tielu skromných 4 000 kilometrov. A to všetkých pracovníkov šokovalo, pretože na území dnešného Iraku sa v takej vzdialenosti ešte nikdy nič nenašlo.