Američania urobili pri poslednej misii na Mesiac obrovskú chybu: Stála takmer ich astronauta život

Nemysleli na jednu vec a mohlo to mať oveľa vážnejšie následky.

Spojené štáty americké spustili v roku 1961 program Apollo, ktorého cieľom bolo dobyť (menej pateticky: spoznať, vedecky preskúmať) Mesiac. Apollo 17 bolo poslednou pilotovanou misiou, ktorá letela a pristála na Mesiaci.

Posádku tvorili veliteľ Eugene Cernan, pilot veliteľského modulu Ronald Evans a geológ pilot lunárneho raketoplánu Harrison Schmitt. Ich celkový čas letu trval 12,5 dňa a na povrchu nebeského telesa strávili 22 hodín. S roverom prešli takmer 36 kilometrov a nazbierali poriadne množstvo vzoriek hornín.

Misia bola teda úspešná – no pre obrovskú chybu Američanov sa takmer skončila tragédiou. V čase pristátia bolo všetko v poriadku a „poloprofesionálneho“ člena posádky geológa Schmitta ten pohľad zaujal natoľko, že sa nedal ani odtiahnuť od okna.

Veľké nadšenie však čoskoro vystriedala panika. Ukázalo sa, že Schmitt je alergický na mesačný prach, čo bola pre geológa katastrofa.

Dnes stále žijúci 87-ročný astronaut to pred niekoľkými rokmi sám potvrdil a varoval ostatných, že sa to môže stať aj ďalším. Ak teda uvažujeme o kolonizácii Mesiaca, zrejme nebude pre každého – a to možno platí aj pre Mars.

Bol to práve Schmitt, kto našiel horninu s názvom Troctolit 76535, ktorú NASA považovala za nepochybne najzaujímavejšiu vzorku. Presne preto tam poslali geológa. Mimochodom, 156-gramový kameň pochádza z raného obdobia Mesiaca a mohol sa ochladiť v hĺbke 10-20 kilometrov.

Jeho alergia vyšla najavo až po vykonaní práce, keď sa astronauti vrátili na lunárny raketoplán. Schmitt cítil, že jeho hlava a nos sú zrazu plné, čiže sa u neho prejavili typické príznaky alergie. Podľa jeho priznania problém neskôr ustúpil a už nemal pocit, že je problém taký hrozný. Mal šťastie, pretože alergické reakcie môžu byť vo vesmíre aj smrteľné.