Zatiahnuté
Bratislava
Elvíra
21.11.2024
Zem bude mať svoju čiernu skrinku: Pre prípad, že ľudstvo vyhynie
Zdielať na
Chill

Zem bude mať svoju čiernu skrinku: Pre prípad, že ľudstvo vyhynie

Zdroj: Earthsblackbox

Môže slúžiť ako poučenie pre tých, ktorí prídu po nás.

Umiestnenie je vybrané a zber údajov v procese. S výstavbou by sa mohlo začať budúci rok.

Čierna skrinka Zeme (Earth's Black Box) funguje rovnako ako čierne skrinky známe z leteckých nešťastí - jej robustná konštrukcia je navrhnutá, aby zhromažďovala, uchovávala a zachovala pre budúce generácie všetky informácie, ktoré viedli k prebiehajúcej klimatickej katastrofe. Konečný cieľ skrinky je zložitejší.

Skrinka sa bude nachádzať v západnej časti Tasmánie, najväčšieho austrálskeho ostrova a musíte si predstaviť monolit s rozmermi 10×4×3 metre. Toto miesto bolo vybrané pre svoju geologickú a geopolitickú stabilitu, píše austrálsky ABC. Tasmánia predbehla kandidátov ako Malta, Nórsko či Katar. Predpokladá sa, že na tomto mieste bude čierna skrinka schopná uchovávať uložené dáta, ak príde k najhoršiemu a nastane kolaps súčasnej civilizácie v dôsledku klimatickej katastrofy.

Earthsblackbox

​ABC tiež uvádza, že tento scenár, žiaľ, nie je nepravdepodobný. V súčasnosti smerujeme k tomu, že priemerná teplota na planéte stúpne do konca storočia o 2,7 stupňa Celzia. A to nie je dobrá správa, keďže aj menšie teplotné výkyvy spôsobili zánik impérií a civilizácií. NASA ešte v roku 2014 zverejnila súhrn, ktoré staroveké civilizácie zanikli práve z tohto dôvodu. Vedci v tejto súvislosti pripomenuli, že problémom neboli len samotné zmeny. Podľa zachovaných pozostatkov zistili, že uvedené civilizácie sa nesnažili týmto zmenám prispôsobiť. Záver si môže urobiť každý sám.

Čierna skrinka Zeme nie je v žiadnom prípade komerčným projektom, pri jej dizajne sa dbalo predovšetkým na funkčnosť, keďže skrinka je zariadením, ktoré zachytáva kroky ľudstva v tieni tejto hrozby (alebo čohokoľvek, čo viedlo k tejto hrozbe). Stena je vyrobená zo 7,5 cm hrubej ocele a je navrhnutá, aby prežila nás všetkých. V prípade, že príde k prerušeniu napájania, bude skrinka fungovať ďalej.

Earthsblackbox

​Vo vnútri zariadenia sa nachádzajú dátové úložiská, ktoré sa pripoja na internet. Napájanie zabezpečia solárne panely na streche a ako záložný zdroj budú slúžiť batérie. Fungovanie počas existencie našej civilizácie bude nasledovné: pomocou slnečného žiarenia začne čierna skrinka sťahovať dáta o klimatických zmenách z internetu vďaka algoritmu. Prístroj bude v podstate prečesávať internet pre dva typy údajov – jednak zaznamená všetky výsledky meraní súvisiace so životným prostredím (teplotu pevnín, morí, množstvo oxidu uhličitého v atmosfére, acidifikáciu vody v moriach a oceánoch atď.), ale aj zmeny v ľudskej populácii, náklady na zbrojenie, či spotrebu energií. Tieto dáta budú čisto štatistické údaje. Tie druhé bude zbierať z titulkov novín zaoberajúcich sa klimatickými zmenami, ale archivovať bude aj príspevky na sociálnych médiách a spravodajstvo o udalostiach, akými bola posledná konferencia OSN o zmene klímy (COP26).

Hoci samotná budova sa začne stavať až budúci rok, na pevných diskoch sa už začalo s archiváciou pre budúce generácie (na webovej stránke projektu sa uvádza, že dátové úložiská už zaznamenávajú spomenuté informácie) a sú na nej aj prvé dáta v súvislosti s COP26 z predchádzajúceho mesiaca. Vývojári tvrdia, že vďaka kompresii a iným riešeniam, vystačí kapacita skrinky na najbližších 30 až 50 rokov. Počas tejto doby sa bude pokračovať v aktualizácii, ktorá bude pokrývať úložnú kapacitu a ďalšie postupy dlhodobého ukladania dát.

Earthsblackbox

Otázne je tiež, čo prinesie budúcnosť, ak naša civilizácia zanikne? Stále sa pracuje na tom, akým spôsobom budú naši potomkovia schopní dekódovať údaje, keďže nie je možné predpovedať, kto (alebo čo) nás nahradí v histórii planéty. Preto už samotný vstup do objektu bude vyžadovať určitú vynaliezavosť a jeho objavitelia budú musieť byť schopní pochopiť a preložiť naše údaje v základnej symbolike do vlastného jazyka. Podľa vývojárov sa na kódovanie použije viacero formátov, ako napríklad pri Rosettskej doske.

V prípade spomínaného kameňa bol predtým neznámy hieroglyfický pravopis dešifrovaný z už známeho jazyka (gréčtina) – spojenie, ktoré medzi skrinkou a jej objaviteľmi nemusí existovať. Prekonanie tohto problému je teda stále v riešení, no skrinka môže mať aj iný veľký vplyv na budúcnosť. Uchováva totiž všetky údaje o klíme – vrátane rozhodnutí politikov a obchodných lídrov, čiže si bude navždy pamätať mená zodpovedných, alebo aspoň na veľmi dlhý čas. Ako povedal Jonathan Kneebone, vedúci jednej zo skupín zapojených do projektu:

„Ak ľudia vedia, že sú na zázname, má to vplyv na to, čo robia a hovoria. A ak už nič iné, je našou úlohou byť prítomní v ich myšlienkach.”