Nový výskum odhalil prekvapujúce tajomstvá Mliečnej dráhy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pozrite si tiež archívne video o tom, ako sa Mliečna dráha zrazí s inou galaxiou.

Ako vlastne vyzerá Mliečna dráha? Astronómovia nedávno prišli na to, že nie je obyčajným diskom. V skutočnosti je riadne poprehýbaná.

Vo vesmíre pozorujeme ohromné množstvo galaxií. Obvykle ich máme v našich prístrojoch ako na tanieri a môžeme si ich dôkladne poprezerať. Niektoré galaxie ale z rôznych dôvodov veľmi dobre pozorovať nemôžeme. A je medzi nimi, žiaľ, aj naša domáca galaxia, teda Mliečna dráha. Dôvod je jednoduchý. Žijeme vnútri Mliečnej dráhy, takže na jej pozorovanie nemáme potrebný výhľad.

Astronómovia sa ale snažia podobu Mliečnej dráhy rozmanitými postupmi rekonštruovať a zistiť, ako vlastne naša galaxia vyzerá. Snaží sa o to aj čínsky astronóm Licai Deng z Národného astronomického observatória Čínskej akadémie vied, ktorý so svojimi kolegami nedávno prišiel na to, že Mliečna dráha nie je obyčajným diskom, ale že je v skutočnosti riadne poprehýbaná.

Toto poprehýbanie sa prejavuje hlavne na okrajoch Mliečnej dráhy, kde slabne pôsobenie gravitačnej sily z centrálnej časti Galaxie. Na krajoch má podľa Denga a spol. dokonca na priereze tvar veľkého písmena "S". Bádatelia sú presvedčení, že ich výskum prináša cenné informácie na štúdium pohybu hviezd v Mliečnej dráhe aj štúdium samotného vzniku našej Galaxie.

V centre je supermasívna čierna diera

V centre Mliečnej dráhy sa nachádza supermasívna čierna diera s hmotnosťou niečo cez 4 milióny Sĺnk, ktorá je obklopená miliardami hviezd a podľa všetkého tiež veľkým množstvom doteraz nepoznanej temnej hmoty.

Vďaka tomu pôsobí galaktické centrum veľkou príťažlivou silou na celý zvyšok Mliečnej dráhy. Okraje Galaxie sú ale vzdialené asi 100 tisíc svetelných rokov, takže niet divu, že tam gravitácii dochádzajú sily.

Deng a jeho tím na výskum použili špeciálny typ hviezd, takzvané cefeidy. To sú pulzujúce premenné hviezdy, ktorých pulzy sú tesne závislé na ich absolútnej magnitúde, teda na žiarivom výkone. Vďaka tomu je z "blikania" takej hviezdy možné určiť jej vzdialenosť so slušnou presnosťou.

Preto sa cefeidy používajú ako štandardné sviečky pri meraní vzdialenosti vo vesmíre, až do vzdialeností, kedy sú ešte cefeidy zreteľné. Deng s kolegami analyzovali celkovo 1339 cefeíd a z ich vzdialeností od nás rekonštruovali tvar Mliečnej dráhy v okrajových častiach galaktického disku.