Francúzska armáda mala v minulosti k dispozícii vlastné mobilné nevestince

Úlohou verejných domov a mobilných nevestincov bolo zabezpečiť relax vojakom unaveným z bojov.

Vo Francúzsku je prostitúcia zakázaná. Aby sme boli presní, nie poskytovanie, ale využívanie týchto služieb.

Verejné domy boli vo Francúzsku zakázané už v roku 1946, o čo sa zaslúžila politička Marthe Richard, bývalá prostitútka, ktorá sa stala špiónkou a po ktorej bol zákon pomenovaný. Napriek tomu francúzski vojaci ešte dlhé desaťročia využívali služby mobilných nevestincov.

Francúzi aj Briti

V medzivojnovom období zažívala kultúra verejných domov vo Francúzsku skutočný rozkvet. Americkí vojaci počas prvej svetovej vojny hovorili o 40 veľkých verejných domoch v Paríži a v roku 1917 v blízkosti západnej fronty ich fungovalo v 35 mestách celkom 137. Okrem kamenných, prevádzkovali Francúzi aj mobilné, ktoré boli určené len pre vojakov a to na ťažko dostupných miestach ako frontové línie alebo osamotené kontrolné stanovištia.

Verejné domy v nemalej miere vojakom poskytovali kvapavku, syfilis a iné pohlavné choroby. Podľa dobových záznamov týmito chorobami trpelo v prvej svetovej vojne viac než milión francúzskych vojakov. Okrem Francúzov radi navštevovali nevestince aj Briti, ktorí potom trochu menej radi navštevovali lekárov.

Smutní Američania

Americkí vojaci mali po príchode do Európy prísne zakázané navštevovať podobné podniky. Tieto rozkazy boli dokonca podporované aj agitačnými plagátmi s heslami ako:

„Zubnú kefku svojho spolubojovníka nepoužívaš, prečo používaš jeho štetku?“

Kampaň mala relatívne úspech a pohlavných chorôb bolo v americkej armáde podstatne menej – čo sa americkí vojaci pokúsili dohnať ihneď po uzavretí mieru.

Pinterest

Aj keď po druhej svetovej vojne boli prijaté zákony zakazujúce činnosť verejných domov, mobilné nevestince fungovali ešte dlho po tom. Miestne ženy v nich zamestnávali hlavne v 50. a 60. rokoch, počas vojenských konfliktov v Indočíne a Alžírsku.

Francúzsko svoj posledný mobilný nevestinec zrušilo v roku 1978 v meste Calvi na Korzike, prevádzkovali ho francúzski legionári. Ale v niektorých zámorských francúzskych kolóniách fungovali aj naďalej. Jeden z nich bol zatvorený vo francúzskej obci Kourou vo Francúzskej Guayane v roku 1995. Cudzinecká légia prevádzkovala mobilné nevestince aj v Afrike, jeden zatvorili v Džibuti v roku 2003, čiže takmer 60 rokov po zákaze vo Francúzsku.