Američania v jednej bitke bojovali bok po boku s Nemcami
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Wikimedia
Päť dní po tom, čo Hitler vo svojom berlínskom bunkri spáchal samovraždu a dva dni pred kapituláciou Nemecka, bojovali spolu americkí a nemeckí vojaci bok po boku v jednej z najkurióznejších bitiek druhej svetovej vojny.
Boj sa odohral v posledných dňoch vojny, keď sa spojili francúzski zajatci, rakúski povstalci, Wehrmacht a jeden americký tankový prápor pri obrane neveľkého rakúskeho zámku Itter. Nemecké velenie sa ešte v roku 1943 rozhodlo, že zámok bude slúžiť ako väznica pre prominentných väzňov. Ocitli sa v ňom francúzski ministri, velitelia, politici, ale aj slávni športovci.
Dňa 4. mája 1945, keď už bol pád Nemeckej ríše istý, veliteľ väznice aj s dozorcami urýchlene opustili svoje posty. Ich miesto síce prevzali samotní väzni, ale nemohli väznicu len tak opustiť, keďže jednotky Waffen-SS, ktoré patrili pod velenie Heinricha Himmlera, sa rozhodli, že zámok dobyjú späť a väzňov bez milosti popravia.
Väzni o pomoc požiadali americkú jednotku, ktorá bola nablízku. Bol to 23. tankový prápor 12. americkej obrnenej divízie. Na jej čele stál kapitán John „Jack“ Lee Jr., ktorý s tromi tankmi Sherman a miestnymi partizánmi prelomil nacistický odpor pri oslobodzovaní zámku.
Onedlho sa neďaleko zámku začali formovať oddiely 17. divízie Waffen-SS s ťažkou technikou.
Dvaja hrdinovia
Rozhodujúca bitka mala dvoch hrdinov, ktorých akoby vytiahli z filmu, píše Stephen Harding vo svojej knihe The Last Battle.
Jedným z nich bol Američan Jack Lee, skutočný bojovník. Inteligentný, agresívny, aktívny, ktorý v jednom kuse prežúval tabak, silno chľastal, ale vždy sa svojich ľudí zastal, a to aj pred svojimi nadriadenými.
Druhým bol nemecký major Josef „Sepp“ Gangl, ktorý obetoval svoj život, keď sa po smrti Hitlera so svojimi vojakmi, ktorí nesúhlasili s nacistickou ideológiou, pridal na stranu Američanov a rozhodol sa americkej jednotke proti presile pomôcť.
Josef „Sepp“ Gangl (1910-1945). In memoriam mu boli udelené niekoľké významné ocenenia.
Wikimedia
Bojovali aj ženy
Jack Lee sa svojimi mužmi pustil bez otáľania do boja, aby zachránil životy Francúzov. Po šesť hodín trvajúcej bitke, v ktorej na zámok striedavo útočili jednotky SS v počte 100-150 mužov, im začala dochádzať munícia a do bojov sa zapojilo aj niekoľko žien, ktoré odmietli opustiť svojich mužov. Do ruky tak vzali zbrane aj Augusta Bruchlen či žena generála Weyganda a čakali na oslobodenie. Nakoniec sa im dlhé obliehanie podarilo odraziť, keď sa spojili so spojeneckým vojskom, ktoré im prišlo na pomoc s tankmi a stovkami vojakov americkej armády a rakúskeho protifašistického hnutia. Zajali približne stovku príslušníkov SS.
V bojoch o život prišiel aj major Gangl, ktorého trafil nepriateľský snajper. Neďaleké mestečko Wörgl na jeho počesť pomenovalo jednu ulicu a Lee bol ocenený druhým najvyšším vojenským vyznamenaním. Vo svojom rozprávaní uviedol, ako pozdravil prichádzajúceho veliteľa oslobodzujúcej americkej divízie. Údajne mu len pozrel do očí a spýtal sa ho, čo ho tak zdržalo.
Producenti sa už na knihu zniesli ako supy, aby získali filmovacie práva.