Odkiaľ sa vzal výraz krokodílie slzy? To nikdy neuhádnete!

Určite ste už počuli výraz o ronení „krokodílích sĺz“. Označuje sa ním buď falošný predstieraný alebo veľký plač. Zamysleli ste sa už niekedy, prečo sa v súvislosti s touto frázou spomína práve krokodíl?

Zvykol vôbec krokodíl plakať? Veru, zvykol. A to dokonca priamo pri žraní a krokodílie slzy roní z ľútosti nad korisťou, ktorú ulovil – aspoň tejto verzii verili ľudia po stáročia.

Keď plačú, tak plačú

Každý, kto mal dostatok odvahy na to, aby sa priblížil ku krokodílom (alebo kajmanom a aligátorom) a sledoval ich pri žraní, vám potvrdí, že slzia. Prvá zmienka o plačúcich krokodíloch pochádza ešte zo 14. storočia a opísal ich Sir John Mandeville. Ďalších 600 rokov sa potom nikto ďalej týmto fenoménom nezaoberal. Keď plačú, tak plačú, možno sú smutné, povedali si ľudia.

Neplačú zo smútku

Až na začiatku roku 2000 sa skupina vedcov začala touto problematikou opäť zaoberať a prišli s celkom logickou teóriou. Ako vieme, slzy majú predovšetkým ochrannú funkciu. Kým sa krokodíl nachádza vo vode, chráni si svoj zrak produkovaním sĺz a najlepšie je to vidieť, keď žerie. Pohybom čeľustí sa slzy vytláčajú z jeho slzných kanálikov.

Slzenie ako porucha

Aj u ľudí poznáme podobný syndróm nazvaný po krokodílích slzách. Človek postihnutý týmto syndrómom počas jedenia alebo vďaka vôni jedla nadmerne slzí. Príčina je jednoduchá, v tomto prípade dochádza k spojeniu nervových tkanív slzných a slinných žliaz: zároveň so slinami sa vylučujú aj slzy.